Lykožrútová kalamita v Tichej a Kôprovej doline naberá druhý dych
Prírastok suchých stromov v Tichej a Kôprovej doline v posledných dvoch rokoch v dôsledku pôsobenia podkôrneho hmyzu je menší ako v rokoch 2007 až 2009. Táto skutočnosť však neznamená, že sa lykožrútová kalamita v týchto národných prírodných rezervác
Len za prvých šesť mesiacov tohto roku narátali lesníci Štátnych lesov TANAPu ďalších takmer 8 500 suchých stromov poškodených pôsobením tohto škodlivého činiteľa.
„Najväčší prírastok je v NPR Kôprová dolina v Nefcerskej doline, na začiatku Hlinskej doliny, v Garajove a v Temných Smrečinách a v NPR Tichá dolina v Zadnej Tichej doline,“ informovala Lenka Burdová zo ŠL TANAPu.
Po vetrovej kalamite nedovolila štátna správa ochrany prírody v ústí Tichej a Kôprovej doliny spracovať približne 50 890 m3 (asi 68 000 stromov) kalamitného dreva. Pritom v rokoch 2004 až 2006 tu lesníci Štátnych lesov TANAPu evidovali len približne 5 300 stromov poškodených lykožrútom.
Po roku 2007, kedy v apríli vyhlásili zelení aktivisti NPR Tichá dolina a NPR Kôprová dolina za Územie chránené občanmi, zničil lykožrút už viac ako 200-tisíc stromov na ploche takmer 680 hektárov.
Ak sa dnes stretávame s tvrdeniami o „spontánnom útlme“ pôsobenia lykožrúta na území TANAPu, tieto tvrdenia treba dať do súvisu so skutočnosťou, že výmera tatranského smrekového lesa sa radikálne zmenšila. Zmenšila sa tak potravinová báza umožňujúca gradáciu podkôrneho hmyzu, ktorý zničil horské smrečiny, pričom došlo k úplnému rozvráteniu všetkých porastov, či už prírode blízkych alebo prirodzených.
Pokračujúci výskyt lykožrúta v zvyškoch smrekových a limbových lesov však potvrdzuje fakt, že útlm pôsobenia tohto škodcu ihličnatých horských lesov možno očakávať až v prípade, keď podkôrny hmyz zožerie/zničí všetky smreky a borovice – limby v tomto vzácnom území. A to bez rozdielu pôvodnosti lesných porastov.
Poprad24 Foto: Táňa Hoholíková
