Mladá dizajnérka z Kežmarku Michaela Bednárová: Snažím sa nenasledovať trendy

• Kedy ste prvý raz pričuchli k móde?

Profesionálne som sa o ňu začala zaujímať na vysokej škole, hlavne na stáži vo Fínsku, kde som si dala ako ďalší hlavný ateliér, okrem textilného, aj odevný dizajn. Chcela som vyskúšať, aké má móda pravidlá a hranice, a či ich vôbec má.

• A má?

To je zložitá otázka, rada by som odpovedala, že nemá. No „Fashion“ je v súčasnosti hlavne biznis, preto hranice začínajú tam, kde končí rozpočet.

• Aké boli vaše začiatky?

Vyrastala som v rodine, kde k umeniu bolo blízko. Mamka – Eva Končeková je akademická maliarka a zároveň má veľký vzťah k textilu. Celý život bola aj mojou učiteľkou a som vďačná, že som mala podporu pri mojom smerovaní, najmä v zlomových momentoch, keď bolo treba riskovať. Ako napríklad vtedy, keď som sa rozhodla založiť si vlastnú značku, čo v tej dobe vôbec nebolo také bežné, ako je to v dizajnových smeroch teraz.

• Ako ste sa k vlastnej značke vôbec dostali?

Najviac ma ovplyvnilo Fínsko, ktoré mi rozšírilo obzory v tom, že dizajn sa dá robiť aj v malom ako jednotlivec alebo malá značka, nielen ako zamestnanec. Na Slovensku je situácia s pozíciami v mojom odbore aj tak veľmi biedna, takže nebolo veľmi o čom rozmýšľať. Chcela som robiť, čo som vyštudovala, mala som nápad a hoci som nemala skúsenosti s marketingom a obchodom, za behu som sa učila a veľa mi dali aj spolupráce s ľuďmi, ktorí sú odborníci práve tam, kde ja nie som.

• Je ťažké presadiť sa u nás v oblasti módy?

Myslím si, že na Slovensku je veľa vecí jednoduchších ako v zahraničí. Trh je síce malý, ale zas každý každého pozná a je ľahšie spolupracovať, prezentovať sa a robiť si meno. Ak sa človek snaží a usilovne a systematicky pracuje, nie je to problém.

• Čo je pre vašu značku a modely charakteristické?

Ten nápad, o ktorom som hovorila, spočíval v tom, že už na škole som sa začala venovať spracovaniu slovenského znaku do moderného a dizajnovo zaujímavého suveníru. V rámci Puojdu vytváram darčeky – suveníry, ktoré nesú slovenský odkaz. Používam na to textilné technológie ako tlač, pletenie či tkanie v kooperácii s profesionálnymi firmami na Slovensku a v Čechách, a tak vznikajú ponožky, viazanky, zástery, usb kľúče a podobne. Moderná slovenskosť je teda to najviac charakteristické pre značku Puojd.

• Vytvárate suveníry. Venujete sa ešte aj odevnému dizajnu?

Novinkou u mňa je predaj autorských látok, ktoré vytváram v kolekciách a sú predajné a dostupné. Odevu sa venujem už len ojedinele, vyrábam malé série a prípadne kúsky na objednávku, či ako textilná dizajnérka v spolupráci s inými odevnými dizajnérmi.

• Komu je vaša móda určená?

Hocikomu, komu sa páči, a páči sa väčšinou mladým ľuďom, ktorí sa chcú odlíšiť a majú radi nadhľad a humor.

• Originálne dizajnové kúsky nie sú zvyčajne príliš dostupné bežnému spotrebiteľovi. Ako je to vo vašom prípade?

Keďže moje výrobky vyrábam na Slovensku a v malých množstvách, nie sú cenovo prístupné úplne každému. Hodnota textilu a odevu je však celosvetovo veľmi podcenená pre lacnú výrobu v Ázii, skutočne kvalitné výrobky sa nedajú robiť masovo v tak krátkom čase, ako je nastavený tento priemysel. Čo si človek kúpi, je jeho voľba.

• V súčasnosti sa sústredíte na výrobu darčekových predmetov a interiérový dizajn – prečo ten prechod od módy?

Ja seba nevnímam ako odevnú, ale textilnú dizajnérku. Odjakživa to tak bolo a odev som robila v podstate ako druhoradý produkt. Pre moju odevnú tvorbu boli najcharakteris­tickejšie potlače, ktoré vytvárali ideu celej kolekcie. Rozhodla som sa ale, že sa chcem viac venovať textilu ako surovine a spolupracovať s architektmi či odevnými dizajnérmi tak, že im robím látky na mieru. Spolupracovala som napríklad s firmou Tuli, s odevnou dizajnérkou Lenkou Sršňovou a v súčasnosti mám rozbehnutých niekoľko projektov, ktoré uzrú svetlo sveta v októbri.

• Majú ľudia o originálne darčeky a módne kúsky záujem, alebo sú skôr konzervatívni?

Dizajnové kúsky boli a zrejme vždy budú predmetom záujmu len istej skupiny ľudí, a táto skupina o moje veci záujem celkom má. Na túto otázku neviem odpovedať objektívne, pretože zatiaľ som Puojd nešírila tak extrémne, aby sa dostal k masám.

• Čo všetko obsahuje vaša tvorba?

Snažím sa nestagnovať a každou kolekciou sa vyvíjať, prinášať niečo neobvyklé, nenasledovať trendy v dizajne, riskovať a mať svoj jedinečný rukopis.

• Máte za sebou aj nejaké módne prehliadky?

Je ich celkom veľa, väčšinou to boli prehliadky v Bratislave, Košiciach… Jedna vlastná samostatná prebehla aj v Kežmarku v Hoteli Hviezdoslav. Najviac „pyšná“ som však na vlastnú akciu Fashion marš!, ktorú organizujeme spolu s Lenkou Sršňovou pod hlavičkou nášho OZ Denamit. Fashion marš! je módny pochod v uliciach Bratislavy, každoročne 1. mája a je to veselá, prístupná a strhujúca akcia, kde sa za hudobného sprievodu predstavujú mladí slovenskí módni tvorcovia.

• Z rodného Kežmarku vás to zavialo do Bratislavy, bolo jednoduchšie presadiť sa vo väčšom meste, znamenalo viac príležitostí?

Prirodzene, v mojom odbore by som v Kežmarku nemohla prežiť. Zatiaľ. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť, snažím sa puto k rodnému mestu nepretrhnúť a zapájam sa do aktivít, ktoré naše mesto rozvíjajú. Napríklad s kamarátmi každoročne robíme TEDx Kežmarok, kde pozývame inšpiratívnych ľudí, aby sa predstavili kežmarskému publiku a podnietili ich k vlastnej činnosti.

• Ste návrhárka, šijete svoje modely sama alebo túto prácu prenechávate iným?

Väčšinu vecí robím sama, niekoľkokrát som sa pokúšala nájsť si firmu alebo krajčírku, no neúspešne. Je to celkom problém, zamestnať niekoho ako začínajúci mladý človek si veľmi nemôžete dovoliť a keď ide o malé objednávky, žiadnej externej firme sa ich robiť nechce…

• Kde hľadáte inšpiráciu?

Nič také ako hľadanie inšpirácie nie je. Človek prijíma podnety dennodenne, teda, ak je kreatívny (úsmev).

• Existuje aj u návrhárov niečo ako tvorivý blok? Čo vtedy robíte?

To sa mi ešte nestalo. Ak sa mi to aj stalo, tak som to prekonala skúšaním. Najdôležitejšie je neprestať tvoriť.

• Nosíte svoje vlastné modely?

Ja už takmer nič nekupujem v obchodoch, jedine veci, ktoré si ozaj neviem vyrobiť. Vždy keď sa raz za rok na to odhodlám, tak to oľutujem. Tie isté veci v každom obchode, len inak obrandované, nekvalitné vypracovanie a nepríjemné materiály. Česť výnimkám, samozrejme, ale na Slovensko sa tieto výnimky veľmi nedostávajú. Takže ak nakupujem, tak u kolegov. Tým, že robím to, čo robím, nedá sa to inak. Vidím ďaleko za to, čo to znamená kúpiť si tričko vo veľkom reťazci a čo to znamená kúpiť si ho od dizajnéra. Viem, že nemá každý takú možnosť. Ale práve veľké reťazce ničia malé značky. Tento priemysel je veľmi zle nastavený a podľa mňa už takto dlho nemôže fungovať. Už len z ekologického hľadiska…

• Vašou prioritou je slovenský zákazník, neplánujete alebo nie je vašim snom expandovať a presadiť sa i v zahraničí?

Čo sa týka darčekových predmetov, chcela som kedysi robiť aj kolekcie pre iné krajiny, teraz však viem, že to nie je možné. Puojd Textiles chcem ale určite smerovať do zahraničia.

• Je ešte niečo, čo by ste vo svojej profesii chceli dosiahnuť?

Jeden život mi na to nestačí. Ja som typ človeka, čo chce veľa. Mám veľa plánov a nápadov a uvidíme, čo všetko sa podarí. Nejde mi o úspech ako taký, ale o to, aby som po sebe niečo hodnotné zanechala a aby som bola šťastná. Napríklad naposledy som si nasadila do hlavy, že je veľmi smutné, ako všetky významné fabriky na Slovensku upadli a tak som v spolupráci so Slovenským múzeom dizajnu začala s postupným mapovaním histórie Tatraľanu a našou víziou je hoci len symbolicky, ale navrátiť výrobu textilu pod Tatry. A ideme za tým.

• Len tak medzi nami, vedia sa, podľa vášho názoru, ženy a dievčatá pod Tatrami obliekať? (úsmev)

Ja to neriešim, kto sa ako oblieka, každý má svoju osobnosť a prostredníctvom oblečenia ju vyjadruje. Čo sa páči mne, sa nemusí páčiť inému.

• Aké sú, podľa vás, aktuálne módne trendy túto letnú sezónu?

Ja to ozaj nesledujem (úsmev). Pozerám samozrejme prehliadky svetových značiek, ale nesnažím sa to zaškatuľkovať do trendov. Osobne si myslím, že obdobie trendov je preč a hrá sa skôr na individualitu. To skôr časopisy a médiá stále potrebujú zhrnúť módu do trendov.

foto: archív Michaela Bednárová