Mladý archeológ Peter (28) z Letanoviec: Bol pri nájdení jedinečného hrobu "upíra" na Spiši

Momentálne pracuje ako lektor v Podtatranskom múzeu v Poprade. Archeológiu vyštudoval na Univerzite Komenského v Bratislave.

Hrozba zo strany detektoristov

Peter Ďurica nám porozprával o viacerých problémoch, ktoré zaťažujú archeológov. Za zásadný považuje fenomén detektoristov. „Verejnosť a médiá často využívajú pojem „tzv. amatérsky archeológ“, čo je veľmi scestné a zavádzajúce a hneď pridávam príklad. Zoberme si, že by v spoločnosti existoval napr. amatérsky pilot lietadla, či amatérsky chirurg, dali by ste sa operovať takému „amatérskemu lekárovi“ bez vzdelania?”

Pri detektoristoch poukazuje na ten problém, že na určitú lokalitu, kde takýto človek príde s detektorom, ho apriórne zaujímajú len nálezy z drahých kovov a všetko čo sa dá ľahko speňažiť. Ide teda podľa neho vyslovene o kriminálne živly a kultúrnych barbarov.

„Nálezy vyhľadávajú prostredníctvom detektorov kovu a vyberajú ich zo zeme bez akejkoľvek dokumentácie. Takýto nález sa aj po prípadnom odovzdaní do múzea dá len veľmi ťažko interpretovať. Keď zoberiete nejaký artefakt a prenesiete ho niekde inde bez dokumentácie a nevie sa nič o nálezných okolnostiach a kontexte, stráca sa takto nenávratne mnoho informácií,“ vyjadruje kritiku na adresu deštrukčnej práce detektoristov.

Mnoho nálezov sa vyváža z republiky a predáva na rôznych burzách za značné sumy. Ako ďalej hovorí, detektoristi nás tak oberajú o kultúrne dedičstvo. Nedostatky vidí i v legislatíve a činnosti polície, ktorá je pri odhaľovaní takejto trestnej činnosti dosť nepružná.

Ďalším problémom podľa neho pri hradnej architektúre sú husté porasty stromov a krovín v bezprostrednej blízkosti pamiatok, ako tomu bolo i v prípade Krásnej Hôrky. Prípadné vznietenie týchto porastov spôsobené človekom, alebo bleskom môže zničiť nielen mobiliár týchto pamiatok, ale značne poškodiť i samotnú architektúru hradov, čiže ochranné pásmo bez porastu je pri týchto pamiatkach kľúčové. „Vzniká tu paradox, keď si zoberieme koľko kubíkov dreva sa vyťaží bez problémov z národných parkov a pri pamiatkach je často problém vypíliť čo i len jediný strom,“ hovorí.

Ohrozený hrad Gýmeš

Prvý hrad na ktorého výskume sa zúčastnil, bol hrad Gýmeš, na ktorom sa nedávno zrútila časť hradieb. „Pre mnoho archeológov je výskum na hrade niečo unikátne, no samozrejme to nie je nič pre slabé povahy. Medzi zaujímavé objavy na tomto hrade patrili strelky z kuše, stredoveké mince a kostené hracie kocky,“ povedal Peter Ďurica.

Ako doplnil, hrad Gýmeš dosť trpí statickými poruchami, lebo sa nachádza v oblasti, v ktorej sa občas vyskytujú aj zemetrasenia, ktoré narúšajú jeho statiku. Ďalším faktorom, ktorý nahlodáva murivo hradu je veterné počasie, ktoré sa tam vyskytuje veľmi často. Predpovedá tiež, že keď sa nevykonajú potrebné práce, tak v blízkej dobe hrozí aj zrútenie celej oblasti kaplnky.

Bol aj pri náleze hrobu “upíra”

Poukázal aj na významnú archeologickú lokalitu v Spišskom Štiavniku, kde bolo letné sídlo spišského biskupa. V parku vedľa kaštieľa sa nachádzal cisterciánsky kláštor. „Na lokalite prebiehal výskum, ktorý viedol známy slovenský vedec a archeológ Michal Slivka. Nanešťastie však predmetnú parcelu odpredalo spišské biskupstvo súkromnému podnikateľovi a výskum sa žiaľ musel ukončiť. Prípadná výraznejšia stavebná aktivita a úprava terénu by mohla túto pamiatku zlikvidovať,“ vyjadruje znepokojenie.

Na Spiši okrem Spišského Štiavnika, Kláštoriska upozorňuje aj na unikátny archeologický nález kniežacej hrobky na lokalite Matejovce pri Poprade. Je to objav európskeho významu. Tento nález z obdobia sťahovania národov obsahuje veľa zachovaných artefaktov z organických materiálov a ich množstvo spôsobilo značnú senzáciu medzi odbornou i laickou verejnosťou.

Medzi svoje najzaujímavejšie vykopávky radí nájdenie hracích kociek na Marcelovom hrade pri Hrabušiciach. Za najzaujímavejší nález s ktorým sa stretol na výskumoch počas štúdia, považuje kostru mladíka zo spomínanej lokality v Spišskom Štiavniku. Tento mladík bol v minulosti označený za upíra, jeho hrob vykazoval protivampirické úkony. Mal odseknuté ruky a bol tam visiaci zámok, kladka, ktorá ho mala spútať. Bol to preňho veľmi silný moment.

Zaspomínal si aj na nie veľmi príjemný zážitok, ktorý zažil na archeologickom výskume: „Počas jedného augustového víkendu sme boli na výskume na hrade Gýmeš a v noci sme tam zažili prízemné nočné mrazy, ktoré sú neobvyklé v tomto ročnom období a poriadne sme tam premrzli. Keď už dorazil počas teplého slnečného dňa „šéf“, tak nám nechcel ani veriť, že počas noci sme tam skoro pomrzli.“ dodal s úsmevom.