Martin Sýkora Rôzne

Napísal sám život: Ako sa Podtatranci dostali do etiópskej väznice medzi vrahov

Najlepším spisovateľom je pravdepodobne sám život. Dostať sa do Afriky dnes nie je ničím výnimočným, ale zažiť miestne väzenia, tak to už nie je snom nikoho z nás.

Ilustračný obrázok k článku Napísal sám život: Ako sa Podtatranci dostali do etiópskej väznice medzi vrahov
44
Galéria

4 mestá, 4 väznice

Jozef Brenkus je pod Tatrami známy svojou aktívnou činnosťou so závislými ľuďmi. 10 rokov svojho života strávil v Slovenskom väzenskom spoločenstve. Vďaka svojej kvalifikácii sa v októbri dostal spolu s väzenským pastorom Jánom Šefčíkom do štyroch etiópskych miest a ich väzníc. „Do štyroch etiópskych väzníc sme sa dostali na základe našej spolupráce s anglickými duchovnými. Práce tam mali viac, tak nás oslovili, či by sme im nešli pomôcť v rámci týždenných stretnutí, ktoré mali plánované na október 2017,“ vysvetlil Brenkus, ktorý si užíval čas v mestách Durame, Dila, Sodo a Awasa. „Celkovo v týchto väzniciach bolo vyše 4 tisíc väzňov. Počas našich aktivít sme boli v kontakte s vyše tisíckou väzňov,“ dodal podtatranský odborník na závislosti.

Tvárou tvár s vrahmi

Vo väzniciach sa Slováci stretli s odsúdenými na 10 – 15 rokov, teda s tými, ktorí spáchali závažné trestné činy, vrátane vraždy. V Etiópii je najsilnejšou miestna ortodoxná cirkev, ktorá má svoje počiatky v prvom storočí. Silný je tam islam a treťou najsilnejšou skupinou sú protestanti. Funguje tam aj 0,7 percenta katolíkov.

„Vo väzniciach mali svoje modlitebne a svojich duchovných tri najsilnejšie náboženské skupiny," konštatoval Podtatranec, ktorého prekvapil režim etiópskych väzníc.

„V normálnom režime sú muži a ženy oddelení, keďže do výkonu trestu idú niekedy celé rodiny. Systém je nastavený tak, že malé deti idú do väznice spolu s matkami. Čo nás prekvapilo bolo, že súčasťou väzníc bola stredná škola. Takže deti mohli aj vo väzení pokračovať v edukácii. Napríklad pri našich konferenčných zhromaždeniach mohli byť muži, ženy aj deti byť spolu,“ uviedol Brenkus, ktorý má so slovenským väzenským systémom bohaté skúsenosti. „Na Slovensku chodia na duchovné aktivity ľudia najmä v rámci svojich konfesií – zúčastňujú sa omší a bohoslužieb. Účasť v Etiópii na týchto druhoch aktivít bola podstatne vyššia ako u nás,“ dodal.

Na Africkom kontinente je zreteľne vidieť stopy, ktoré zanechal nemecký evanjelista svetového formátu Reinhard Bonnke, ktorý 50 rokov organizoval evanjelizačné kampane po jednotlivých štátoch Afriky. „Je pravdou, že podmienky väzenskej službu u nás a v Etiópii sa nedajú porovnávať. Duchovná služba má však veľký priestor a nekladú sa jej administratívne bariéry. Ľudia sa jej jednoducho zúčastňujú, pretože pre inú činnosť a zamestnanie väzenské zariadenia nemajú vytvorené podmienky,“ upresnil starší duchovný ekumenickej pastoračnej služby GR ZVJS Ján Šefčík zo Štrby.

Staré s novým a kufre hore-dole Afrikou

Pre dvojicu slovenských návštevníkov bolo pôsobenie v Etiópii príležitosťou nielen pomôcť svojim kolegom, ale aj konfrontovať sa s novým prostredím. „Pre mňa to bola príležitosť uvedomiť si, aká dôležitá je to pomoc pre ľudí, ktorí prichádzajú zvonku. Náš príchod bol pre miestnych väzňov novou dynamikou. Boli veľmi otvorení pre kontakty,“ hodnotil Brenkus. Zážitkov má na rozdávanie, tie sa začali okamžite po prílete do africkej krajiny. „Hneď po prílete som zistil, že sa mi stratil kufor, ktorý niekoľko dní lietal hore-dole po Afrike. Silným zážitkom bolo spoznanie miestnej vidieckej kultúry, ktorá je 50 – 60 rokov za nami. Videl som veci, ktoré si pamätám zo svojho ranného detstva. Etiópia patrí medzi africké krajiny s najvyšším ekonomickým rastom, ktorý je na úrovni 11 percent. Je tam vidieť, ako sa snúbi staré s novým," uzavrel Brenkus, ktorý sa ako jeden z mála Podtatrancov dostal tam, kde by sa nikto z nás dostať nechcel – do africkej basy.

Návšteva afrických väzníc bola silným zážitkom aj pre staršieho duchovného ekumenickej pastoračnej služby GR ZVJS Jána Šefčíka. Uvedomuje si, že aj za múrami našich väzníc je množstvo ľudí, ktorí stratili nádej: „Ak sme ľudia viery a nádeje, potom môžeme prinášať ľuďom nádej kdekoľvek ich stretneme. Potrebuje to Slovensko, Afrika, ale aj celý svet, pretože vo svete sa ľuďom dejú strašné veci.“

Zdroj: poprad.dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM