Nedostatok potravy i množstvo snehu: Tatranské kamzíky migrujú do nižších polôh
Stretnúť kamzíkov na turistických chodníkoch nie je v tomto období ničím výnimočné. Migrujú do nižších polôh pre nedostatok potravy, tuhé mrazy i vysokú snehovú pokrývku.
Keď sa vo Vysokých Tatrách ochladí hlboko pod bod mrazu a snehová pokrývka dosiahne niekedy výšku až nad kamzičie rožky, tieto zvieratá sa často presúvajú do nižších nadmorských výšok. „Tu sa dá nájsť potrava a noci nie sú také nevľúdne a bičované vetrami ako na vrcholkoch štítov. Tieto zimné presuny sú spôsobené výlučne nedostatkom potravy, ak nepočítame nedobrovoľný únik pred predátormi, dronmi, lyžiarmi a snoubordistami v zimnej uzávere, ba aj vrtuľníkmi,“ ozrejmila zoologička Správy Tatranského národného parku Erika Feriancová.
V tomto období nie je podľa nej ničím výnimočným pre návštevníka Tatier stretnúť kamzíkov v nižších polohách a dokonca na turistických chodníkoch. V takomto prípade by sa preto ľudia mali správať ohľaduplne, v tichosti pokračovať ďalej v ceste a nepribližovať sa k nim. Dôvodom je fakt, že útek a stres vezme zvieraťu zbytočne veľa potrebnej energie, aby bez ujmy prežilo dlhú tatranskú zimu.
Ľudia sú pre kamzíkov stresom
„Môže sa zdať, že kamzíky sú pokojné, ale predsa len je to divoké zviera. Keď stretne človeka, je to pre ne určitý stres, a ak sa k tomu pridajú davy ľudí, fotografovanie, hovorené slovo alebo nebodaj krik, môže to tých jedincov veľmi vyplašiť,“ vysvetľuje Feriancová. V lete môže kamzík ľahko ujsť, keď sa niečoho zľakne, v zime je však limitovaný výškou snehovej pokrývky a často je preto útek takmer nemožný.
Ochranári v uplynulých dňoch sledovali zimný presun obojkovaného kamzíka, ktorý z letného sídla Granátových veží v nadmorskej výške približne 2000 metrov prešiel na hornú hranicu lesa do výške 1200 až 1400 metrov nad morom v blízkosti Hrebienka.
„Takúto migráciu pozorujeme každý rok, pretože toho snehu je v Tatrách v zime vždy dosť veľa. Vlani bola tá situácia špecifická pre zľadovatené povrchy, takže to bola pre kamzíky výzva, aby zišli nižšie z exponovaného terénu, kde sa cítia bezpečne. Na jednej strane je to pre nich dobré, že sa majú kde vyhnúť zľadovatenému terénu a miestam, kde je veľa snehu, na druhej strane sú však ľahkou korisťou pre predátorov a zároveň sú tam ľudia, ktorí ich rušia,“ dodala Feriancová. Ochranári veria, že rešpekt návštevníkov voči voľne žijúcim zvieratám a úcta k prírode národného parku prispeje k úspešnému prezimovaniu tohto symbolu Tatier.
foto: ilustračné