OBRAZOM: Do Popradu sa vrátila výstava, ktorú nám závidia aj Nemci

Pod Tatry sa vrátila malá, ale významná časť súboru nálezov z kniežacej hrobky germánskeho kniežaťa, ktorú objavili v roku 2006 v Matejovciach. Unikátnu výstavu Kniežacia hrobka z Popradu – konzervácia 2008 – 2012 sprístupnili verejnosti v Podtatranskom múzeu.

Peter Handzuš
Ilustračný obrázok k článku OBRAZOM: Do Popradu sa vrátila výstava, ktorú nám závidia aj Nemci
Foto: Peter Handzuš / Zdroj: Dnes24.sk

„Veľmi sa teším, že sa nám podarilo ukončiť prvú etapu veľkého konzervačného projektu hrobky, ktorá sa našla v roku 2006 pri stavbe priemyselného parku v popradskej mestskej časti Matejovce. Dnes sprístupňujeme verejnosti práve súbor týchto nálezov, ale zároveň aj prvé výsledky medzinárodného výskumného tímu,“ objasnil pre médiá vedúci výskumu Karol Pieta z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Jedinečný nález z Matejoviec

Hrobka pochádza zo 4. a 5. storočia nášho letopočtu a v hĺbke päť metrov sa dokonale zachovala zastrešená zrubová komora s dreveným sarkofágom spolu s vnútorným zariadením, koženými a textilnými zvyškami odevu zomrelého, ako aj pozostatkami potravy v keramických a bronzových nádobách, prútených či lykových košíkoch. Napriek tomu, že hrobku vykradli, našli sa aj ozdobné a úžitkové predmety z bronzu, striebra a zlata. Kniežací hrob je podľa Pietu z pohľadu zachovalosti drevenej architektúry a nábytku jediný svojho druhu v Európe.

„Asi najatraktívnejším dielom tohto súboru nálezu sú nábytky. Dohromady sa viac ako 12 ton organického materiálu, predovšetkým dreva, previezlo na konzervovanie do Nemecka. Teraz sa sem vrátila len malá časť z tohto množstva,“ doplnil Pieta.

Nález posunul archeológov o míľu dopredu

Podľa neho je na podtatranskom náleze najúžasnejšie posunutie poznania ľudstva o tejto dobe o míľu dopredu.

„Dozvedáme sa z neho neuveriteľné veci o technickej zdatnosti staviteľov, o nebývalej civilizačnej úrovni, ktoré nám doterajšie archeologické pramene nedokázali sprostredkovať a dozvedáme sa o neobyčajne intenzívnej komunikácii obyvateľstva podtatranského kraja s antickým Stredomorím, so severoafrickým prostredím a s ďalšími prostrediami,“ vymenoval Pieta.

Projekt konzervácie nálezu z veľkej časti financuje nemecká strana a cieľom je ukončiť ho do konca roku 2015.

„Potom by sa celá hrobka v celom objeme, zvyšných 11,8 tony materiálu, mala presunúť späť do Popradu. Bude záležitosťou slovenskej strany, avšak nielen vo sfére vedy a výskumu, ako sa vyrovnáme s návratom tohto úžasného európskeho nálezu, a ako sa nám ho podarí primerane 21. storočiu prezentovať nielen odbornej verejnosti, ale predovšetkým ho využiť ako nesmierne lákadlo pre kultúrny turizmus,“ upozornil Pieta.

Poprad nemá pre výstavu adekvátne priestory

S výskumom tohto nálezu začali v Podtatranskom múzeu v Poprade a teraz sa veľmi tešia z návratu prvých artefaktov

. „Vďaka tomuto nálezu dokážeme rozšíriť ponuku našich prezentačných služieb. Veríme, že sa nám podarí naše priestory prispôsobiť tak, aby sme mohli prezentovať celý tento nález. Máme v tomto plnú podporu Archeologického ústavu, ako aj nemeckých kolegov a veríme, že sa nám podarí budovu múzea zrekonštruovať s dôrazom na budúcu prezentáciu hrobky,“ uzavrela riaditeľka Podtatranského múzea Magdaléna Bekessová.

Bez podpory z Nemecka by to nešlo

Konzerváciu i detailný výskum nálezu spolu so slovenskými odborníkmi a bádateľmi z ďalších štátov vykonávajú špecialisti zo Schleswig-Holsteinische Landesmuseen a Zentrum für Baltische und Skandinavische Archäologie zo severonemeckého mesta Schleswig.

Výstava, ktorú dnes sprístupnili v Poprade, prináša laickej verejnosti i odborníkom dobové doklady osídlenia regiónu severného Slovenska, zachovalý inventár hrobky i prvú časť jej vzácneho dreveného mobiliára. Návštevníci Podtatranského múzea budú môcť výstavu vidieť do konca roka 2014.

Zdroj: TASR