Okrúhle výročie Európskeho ľudového remesla: Takto si známy festival vychutnávali domáci i turisti

„Toto podujatie je každý rok významnejšie, pomáha tomuto mestu a zároveň nám ukazuje to, čo je súčasťou našej histórie. To sú ruky šikovných ľudí, remeselníkov, ktorí nám ukazujú, čo všetko naši predkovia v minulosti dokázali, a to, na čo máme právo a dokonca i povinnosť byť pyšní,“ upozornil vo svojom príhovore prezident Andrej Kiska, za ktorého účasti sa tento ročník festivalu v piatok otváral.. EĽRO je podľa neho zároveň symbolom spájania sa s okolitými krajinami. Na festivale si prezident vyrobil sviečku z včelieho vosku a zároveň ukul srdce zo železa.

25.ročník EĽRA je venovaný cechu súkenníkov, ktorý patrí medzi najstaršie na Slovensku. „Vznikol v roku 1475, je síce najstarší na Slovensku, ale nie v Kežmarku. Tu je pravdepodobne najstarší cech zámočníkov, ktorí sa spomínajú ešte v roku 1443, za nimi je ešte aj cech rybárov,“ priblížila miestna historička Nora Baráthová.

Podmienkou prijatia do cechu súkenníkov bolo, že remeselník nesmie byť šľachtického pôvodu, ale musí byť nemeckého pôvodu. Tento cech bol zároveň jeden z najchudobnejších, pretože súkenníci museli vykonávať rôzne činnosti, napr. od česania vlny cez tzv. valchovanie až po pranie súkna. „Vyrábalo sa z ovčej vlny, tu v okolí Kežmarku bolo dostatok oviec a len Kežmarčania si mohli toto súkno zakúpiť. Súkno mohol vyrábať len člen cechu, ostatní boli považovaní za fušerov,“ doplnila Baráthová.

Súkenníci v 18. a 19. storočí dokonca vyvážali svoj tovar až do Južnej Ameriky. Koncom 18. storočia pod Tatrami pracovalo 40 súkenníkov, čo je podľa Baráthovej úctyhodné číslo. „Žiaľ v súčasnosti už ani nevedia, ako sa toto remeslo robí, na Slovensku je už vraj len jedna súkennícka rodina. V Kežmarku tento cech zanikol v roku 1872, keďže sa začínal priemysel a súkno nemohlo konkurovať továrenskej výrobe,“ zdôraznila Baráthová.