Utorok 23. júl 2019 Oľga  18 °C
Monika Vengrínová Rôzne

Popradská fotografka detí Zuzana Olejníková: Mám rada zachytenie momentu, ktorý sa už nezopakuje

Zuzana Olejníková začínala s fotením prírody a mesta len tak pre radosť, dnes ju fotografovanie živí. Od neživých objektov prešla k deťom, tehotným ženám a rodinám a o jej fotky je obrovský záujem. Nám porozprávala o tom, aké to je fotiť tých najmenších i to, čo ju na jej práci fascinuje.

Ilustračný obrázok k článku Popradská fotografka detí Zuzana Olejníková: Mám rada zachytenie momentu, ktorý sa už nezopakuje
Zdroj: Dnes24.sk
  • Spomínate si ešte na svoje začiatky s fotoaparátom v ruke?

Fotoaparát si u nás doma pamätám od malička a bol aj súčasťou môjho dospievania. Otec fotil a potom fotky sušil v kúpeľni. Neskôr naši kúpili foťák, s ktorým som už vedela fotiť aj ja. Avšak svoj prvý vlastný fotoaparát som si kúpila až po strednej škole. Bolo to z mojej prvej výplaty a okamžite som začala fotiť prírodu, kvietočky, popradské námestie, rodinu, Tatry… Ani vo sne by mi však vtedy nenapadlo, že raz sa budem fotením živiť.

Ako ste sa potom od fotenia kvietočkov a námestia dostali k foteniu detí?

Detičky sú pre mňa fotografickým objektom asi sedem rokov odvtedy, ako sa narodila moja prvá dcéra. Zopár fotiek som poslala do mamičkovskej súťaže na internete a keď som začala vyhrávať a mamičky mi písali pochvalné komentáre, posúvalo ma to vpred. Začala som fotiť detičky z rodiny, od susedov, a pod. No a pred tromi rokmi som začala fotiť profesionálnejšie s lepšou technikou a konečne zrkadlovkou. Techniku mi nakúpil manžel, bez ktorého by som to nikdy nerobila. On zabezpečil foťák, objektívy, osvetlenie, prvé pozadia… Ja som vôbec netušila, čo je k takému profi foteniu potrebné. Spočiatku som s tým dokonca odmietla pracovať, lebo som vôbec nerozumela nejakým clonám a expozičnému času. Nakoniec som sa však naučila (úsmev). Ešte sa mám síce veľa čo učiť, ale sú to výzvy, na ktoré som pripravená a na ktoré sa teším.

  • Čím sa líši fotenie detí od fotenia dospelých? Je to náročnejšie?

Práveže naopak. Pre mňa je náročnejšie fotiť dospelých, v tom sa necítim až tak doma. Detičky sú nádherné, či sa smejú, hnevajú alebo aj plačú. Keď fotím deti, ktoré sú hanblivé, bojazlivé alebo sa potrebujú trošku „okukať“, tak sa najskôr zahráme, aby sme to nijako nesilili. Až pri uvoľnenej atmosfére nasleduje samotné fotenie.

  • Fotíte detičky od narodenia. Kedy je najvhodnejší čas na prvé fotenie novorodeniatka?

Do štrnástich dní od narodenia, kým sú bábätká ešte spavé a trošku menej aktívne (úsmev). Ale práve toto je téma, v rámci ktorej by som si chcela doplniť nejaké fotokurzy v zahraničí. Veľmi ma láka venovať sa prioritne práve novorodeneckej fotografii.

  • Čo je pri fotení detí dôležité? Aké vlastnosti by mal fotograf pri fotení detičiek mať?

Určite je dôležité mať trpezlivosť a byť k deťom kamarátsky. Jednoducho sa nebáť urobiť zo seba šaša a tak si deti získať.

  • Ako dokážete udržať pred fotoaparátom deti vo veku, kedy im trpezlivosť a pokoj veľa nehovoria?

V tomto prípade veľmi potrebujem pomoc rodičov, s ktorými vymýšľame rôzne šašoviny. Občas by stálo za to odfotiť to, čo sa deje za mnou, keď fotím (úsmev). To by sa všetci nasmiali, aké srandy tam rodičia musia robiť, aby sme na sekundu detičky zaujali. Mám rada, keď sú trpezliví aj rodičia a nenaháňajú ma, nekričia na dieťa, čím by ho iba znepokojili a mali by sme po fotení. Vždy mám dostatok času venovať sa rodinke, ktorá na dané fotenie prišla.

  • Inšpirujete sa i tvorbou najznámejšej fotografky detí Anny Geddes?

Anna Geddes… určite prvá fotografka, ktorej tvorbu som obdivovala. Momentálne osobne nie veľmi rada používam zvieratkovské kostýmy, ale nejaké samozrejme mám a v prípade záujmu zo strany rodičov fotíme aj „zvieratká“ (úsmev).

  • Ste čisto interiérová fotografka, alebo sa nebránite ani foteniu vonku v prírode?

Prispôsobujem sa požiadavkám zákazníka a samozrejme fotím aj v prírode, kde vznikajú nádherné prirodzené zábery.

  • Prichádzajú rodičia na fotenie s určitými predstavami a požiadavkami alebo nechávajú celú „réžiu“ fotenia na vás?

Aj toto je individuálne, ako všetko pri práci s ľuďmi. Niektorí rodičia majú presné predstavy a dokonca si ich prinesú aj na vytlačených fotografiách, prípadne fotografiách v mobile. Iní nemajú žiadnu predstavu a nechajú mi voľnú ruku.

  • Čo vás na vašej práci najviac fascinuje?

Všetko (úsmev). Je to nádherná práca, ktorá zanecháva milé spomienky na milé obdobia. Som šťastná, keď vidím, že sú ľudia šťastní a dodáva mi to veľa pozitívnej energie.

  • Urobiť dobrú fotku, to ale nestačí len cvaknúť…

To veru nie. Najviac času trávim za počítačom, kde sa s fotkami „hrám“.

  • Čo je teda náročnejšie – fotografovanie alebo následná úprava fotiek?

Neviem, čo je náročnejšie, veľmi ma baví jedno aj druhé. Pri fotení som s ľuďmi a detičkami, ktorí mi dodávajú energiu. Pri úprave fotiek sa rozprávam s rádiom (úsmev).

  • Ako dlho vám samotná úprava fotografií trvá?

Záleží na tom, o aké fotografie ide. Niektoré sú hotové po stlačení spúšte, hlavne tie, na ktorých sú najmenšie detičky. Tým pristane každý „ksichtík“. Tehuľkovské a rodinné fotenia sú na úpravu náročnejšie. S niektorou fotkou sa zdržím aj pol dňa.

  • Ako vyzerá váš domáci album? Máte vôbec čas na fotenie vlastných detí a rodiny?

Ale áno, na to si čas vždy nájdeme. Aj keď nemám po ruke fotoaparát, tak si ich pofotím mobilom. Mám rada zachytenie momentu, ktorý sa už nezopakuje. Fotka si zapamätá viac ako hlava, tej to pripomenieme práve fotkou. Veľa fotografií máme síce iba v počítači, ale minulý rok na Vianoce som dostala aj krásnu sadu fotorámikov, v ktorých boli už vytlačené naše rodinné momentky, tak už aj my máme na stene krásne spomienky.

  • Máte pocit, že aj v Poprade majú ľudia čoraz väčší záujem o profesionálne fotenie?

Áno, záujem je naozaj veľmi veľký. Niekedy ma až mrzí, že sa neviem naklonovať, aby som vedela vyhovieť každému, kto sa chce prísť fotiť.

foto: archív Zuzana Olejníková

Takéto nádherné fotky tvorí talentovaná fotografka z Popradu
18
Galéria
Zdroj: Dnes24.sk