Popradská legenda Hámor: Po výstupe na Dhaulágirí bol šťastný aj za Sabovčíka

Koruna Himalájí s popradským rukopisom

Výstupom na Dhaulágirí (8167 m n. m.) uzavrel takzvanú Korunu Himalájí, no na chuti zdolávať najvyššie hory mu to neuberá. Na aktuálnom úspechu si váži skutočnosť, že ho dosiahol spoločne s Michalom Sabovčíkom, pre ktorého to bola prvá osemtisícovka.

Hámorov projekt Himalayadventure XXVII odštartoval 10. marca odletom do Káthmandu v Nepále. Slovenskí horolezci v zostave Hámor, Sabovčík, Michal Gábriž, Tomáš Petrík postupne absolvovali aklimatizačné výstupy, do výškového tábora vo výške 4500 metrov sa presunuli 13. apríla. V horách napokon strávili dva a pol mesiaca. Po návrate na Slovensko si Hámor so Sabovčíkom mohli povedať, že sa im expedícia vydarila.

Úľava a šťastie sa dostaví po návrate

Vytúžený cieľ dosiahli 15. mája, no ani na vrchole siedmej najvyššej hory sveta neubrali z pre horolezcov tak dôležitej koncentrácie. „Na vrchole už nebol veľmi čas na emócie. Aj tam sme naďalej robili všetko pre bezpečnosť. Najkrajšie pocity prišli až po tom, čo sme sa vrátili dolu. Až teraz si uvedomujeme, čo sme vlastne absolvovali,“ poznamenal Sabovčík. „Je to ako keď staviate dom a položíte poslednú tehlu. Poviete si – paráda, podarilo sa. Mal som veľkú radosť, že za mnou ide Miško (Sabovčík, pozn.) a tešil som sa, že si to môžeme vychutnať. Bol to pre mňa mimoriadne pekný pocit. Dá sa liezť aj osamote, alebo s inými ľuďmi, ale pre neho to bola prvá osemtisícovka a ja som rád, že som bol pri tom. Každá expedícia má momenty, v ktorých treba improvizovať a upravovať plán podľa aktuálnych podmienok, najmä čo sa týka počasia. Som veľmi rád, keď prídem domov a ľudia povedia, že to vyzeralo jednoducho. To znamená, že to, čo sme spravili, sme spravili bez chyby,“ uviedol Hámor.

Čakanie a potom útok

Jednou z najväčších prekážok čisto slovenskej expedície bolo počasie. Čakanie na vhodné podmienky trvalo niekoľko dní. „Naše podmienky boli zložitejšie najmä pre problémy s počasím. Termíny, v ktorých bolo dlhé roky priaznivé počasie, už neexistujú. Ani počas našej expedície nebolo počasie ideálne. Bolo to náročné hlavne psychicky. Ste v základnom tábore, čas vám beží, no vy neviete, či sa to vytúžené okno spraví. Vtedy je prvoradé nezblázniť sa a nestratiť trpezlivosť. Nevyraziť pri prvom náznaku pekného počasia, ale počkať si až na skutočné okno, keď je šanca na výstup reálna. Keď ste pod takýmto stresom, tak sa veľakrát stane, že to pokazíte tým, že vyrazíte skôr než je vhodné. Vždy je toľko okolností, ktoré vás môžu vrátiť späť a zmariť výstup, že veľakrát je to o šťastí,“ povedal Hámor.

Hámor výstupom na osemtisícovku Dhaulágirí uzavrel tzv. Korunu Himalájí, teda všetkých 14 himalájskych osemtisícoviek. Na vrchole však bol okrem neho iba o generáciu mladší Sabovčík, ostatných dvoch členov expedície stopli rôzne problémy. „Tomáš Petrík vzal veľkú časť batožiny, no doplatil na ťažkosti s chrbtom. Bojoval s tým až do konca expedície, užil obrovské množstvo liekov a dostal sa s nami do 3. tábora, ale tam skončil. Som smutný, že sa mu to nepodarilo. Takisto ma to mrzí aj za Michala Gábriža.“

Motivácia do budúcna

Výstup na Dhaulágirí nebol bezproblémový, o to viac sa Hámor tešil z úspešného návratu k rodine. „Ja som najšťastnejší, keď zídem do základného tábora. Zároveň som najspokojnejší, keď sa vrátim domov. Naozajstné šťastie sa dostaví, keď už sedíme doma s rodinkou a rozprávame sa o tom,“ poznamenal Hámor, pre ktorého sa po zdolaní Dhaulágirí nič nemení a chuť do zdolávania najvyšších hôr sveta má aj naďalej. Možno inými cestami či spôsobmi.

Pre jeho kolegu Sabovčíka je prvý osemtisícový úspech veľkou motiváciu do budúcnosti. Po návrate priznal, že mal čo robiť, aby stíhal skúsenejšiemu kolegovi. „Ja som veľmi vďačný, že som mal možnosť ísť na svoju prvú osemtisícovku práve s Peťom. Je to náročné na fyzickú i psychickú vytrvalosť. Mal som aj v minulosti možnosť ísť na osemtisícovky, no dlho som sa na to necítil. Na to človek musí vyzrieť,“ poznamenal Sabovčík.