Popradská psychologička otvorene: Problémy, s ktorými sa na mňa ľudia obracajú najviac

• Prečo ste si vybrali práve povolanie psychologičky?

Išla som študovať psychológiu až ako druhú vysokú školu a dôvodom bolo najmä to, že ma zaujímal vplyv psychiky na správanie ľudí, dôvody, prečo sa ľudia správajú tak, ako sa správajú. Tiež ma k tomu viedli osobné motívy. Mala som vtedy 21–22 rokov a mnoho ľudí v mojom okolí malo psychické problémy a nevedeli si sami pomôcť. Psychológov bolo v tom čase málo.

• Akú dlhú prax máte za sebou?

Štúdium psychológie som skončila v roku 1995, takže dvadsaťročnú.

• Viete povedať, koľko ľudí za tie roky prešlo vašimi rukami, resp. dverami ambulancie?

Tak presné číslo vám nepoviem. Keď sme si robili štatistiky v mojom predchádzajúcom zamestnaní, kde som robila viac rokov, tak to bolo nejakých tristo ľudí do roka. Čiže spolu možno približne šesťtisíc.

• Spomínate si ešte na svoje začiatky? Líšia sa od dnešnej doby?

Moje prvé zamestnanie bolo v poradni pre deti v Čechách. A určite to bolo spojené s mojou neistotou ako psychológa. Našťastie som mala výbornú pani riaditeľku, ktorá ma viedla, bola vždy ochotná pomôcť. Veľmi veľa mi to dalo. Celé tie moje začiatky boli viac o deťoch a ich problémoch so vzdelávaním, pracovala som s deťmi s rôznymi druhmi postihnutia.

• Začínali ste s detičkami. Komu sa primárne venujete dnes?

V rámci Ambulancie klinickej psychológie v Nemocnici Poprad, kde teraz pôsobím, to nie je rozdelené. Čiže od malých detí až po dospelých v dôchodkovom veku.

• Od detí od narodenia? Aké problémy môžu mať novorodeniatka?

U najmenších detí do troch rokov ide o tzv. ranú starostlivosť, ktorá sa poskytuje deťom, kde hrozí rizikový vývin, buď ide o deti predčasne narodené alebo narodené s problémami. U týchto detí vykonávame posudzovanie mentálneho a motorického vývinu a potom nastavovanie konkrétneho stimulačného programu. Pretože detský mozog je v prvých troch rokoch veľmi plastický, dokáže sa naštartovať aj to, čo by prirodzeným vývinom nešlo. Mamičky majú možnosť prísť sem, kde dieťatko vyšetríme. Existujú metodiky, pomocou ktorých sa dá dieťatko hravou formou zdiagnostikovať už od troch mesiacov veku. Zisťujeme, kde je problém a spolupracujeme s detským neurológom, špeciálnymi pedagógmi.

• Takže aký je rozdiel medzi detským a dospelým pacientom?

Dospelí pacienti zvyčajne prichádzajú dobrovoľne. (úsmev) Deti v predškolskom a školskom veku prichádzajú v sprievode rodičov a na ich žiadosť. Deti majú menej zábran rozprávať o tom, čo sa deje, dospelí pacienti už majú nejaké tie bloky. Ale na druhej strane dospelí, ktorí prídu, sú pripravení na sebe pracovať.

• Na aké konkrétne problémy sa zameriavate vy?

U detí sú to väčšinou problémy so správaním, emočné problémy, úzkostné stavy a pod, ktoré môžu súvisieť so školou alebo s rodinnou situáciou. A u dospelých depresívne a úzkostné stavy. Mám ukončený výcvik v kognitívnej behaviorálnej terapii a sú pacienti, pre ktorých je tento druh terapie vhodný. Pokiaľ s klientom zhodnotíme, že tento druh terapie sa na neho alebo jeho problém nehodí, v Poprade je dostatok psychologických pracovísk, kde poskytujú iný druh psychoterapie.

• S akým problémami k vám teda prichádzajú najčastejšie Popradčania?

V predškolskom veku sú to väčšinou poruchy reči, enuréza, enkopréza (problémy s vylučovaním). Často sú to potom poruchy správania, negativizmus u detí v období vzdoru. U školákov je to strach zo školy, problémy so zvládaním školy, ťažkosti s vrstovníckymi vzťahmi. V posledných rokoch sa tiež stretávame vo väčšej miere so šikanovaním, a to už od šiestich-siedmich rokov, čiže u detí na prvom stupni základnej školy. V neskoršom veku sa k tomu pridáva aj šikanovanie cez sociálne siete. No a následkom sú úzkostné stavy.
Často sa stretávam aj s problémami, ktorých korene sú v rodinnom prostredí. Sú to najmä deti, kde sú rodičia po rozvode alebo sa rozvádzajú. Mnohí dospelí sa domnievajú, že rozvodom problémy skončia, ale z môjho pohľadu rozvodom problémy len začínajú. Deti vždy ťažko znášajú rozchod rodičov. Môžu na to reagovať zhoršením prospechu v škole, poruchami správania alebo rôznymi psychosomatickými ochoreniami, ako sú bolesti bruška, hlavy, horúčkovité stavy. Čím sú menšie, tým viac reagujú celým telom.

• A čo problémy dospelých?

U nich sú to väčšinou úzkostné a depresívne stavy ako reakcia na dlhotrvajúci stres alebo náhle traumatizujúce situácie, ako je napríklad strata partnera, rozvod, smrť blízkej osoby, strata zamestnania, vyrovnávanie sa s nejakým vážnejším ochorením, a pod.

• Dnes je doba veľmi uponáhľaná… Stretávate sa napríklad aj so syndrómom vyhorenia?

Mala som takých asi dvoch alebo troch klientov. Išlo o manažérov na vysokých pozíciách, ktorí tlak a stres ťažko zvládali. Väčšinou už ale takíto ľudia prichádzajú, keď sa u nich spustí vážnejšia psychická alebo somatická porucha.

• Ako vy ako psychológ vnímate dnešnú dobu?

Dnešná doba je rýchla. Kladie veľmi veľkú záťaž ako na dospelých, tak i na deti. Jedna časť dospelej populácie rieši problém nezamestnanosti, straty práce, sociálnej neistoty. A tá druhá, kde práca je, tá si ju snaží udržať za každú cenu, a to často aj na úkor zhoršených vzťahov v rodine. Ľudia majú na svoje deti málo času. Tie si nachádzajú rôzne partie a vychováva ich vlastne „ulica“, vrstovnícka skupina.
A čo vidím ako najväčšie negatívum je to, že sa veľa rodín rozpadá. Menia sa hodnoty a ľuďom akoby nezáležalo na tom klasickom, ako je rodina, deti, vzťahy… Nesnažia sa pracovať na zlepšení vzťahov, radšej to riešia rozchodom.

• Vidíte aj nejaké ďalšie problémy typické pre túto dobu?

Ďalším problémom je, že ľudia sa prestali stretávať. Dnes im stačí internet a virtuálne rozhovory cez sociálne siete. Viditeľné je to najmä u mladých. Okrem iného následkom je nárast detskej obezity a ochorení, ktoré sa predtým týkali len dospelých, ako sú problémy s chrbticou, kardiovaskulárne, či metabolické poruchy, apod. . Ľudia sú omnoho viac zameraní na získavanie peňazí, užívanie si zážitkových radostí, ale zabúda sa na to, čo je najdôležitejšie, a to sú vzťahy.

• Takže vnímate ten rozdiel…

Povedala by som, že ochorenia sú stále rovnaké, ako boli aj v minulosti – depresie, úzkostné stavy, a pod., ale dnes ich vyvolávajú iné príčiny.

• Prezraďte ešte, ako u vás prebieha liečba, jednotlivé sedenia…

Keď pošle lekár dieťa na posúdenie psychického stavu, tak ide o jednorazovú záležitosť. Keď ale príde niekto s tým, že potrebuje terapiu, tak sa snažíme prísť na príčinu toho, čo ten daný stav spustilo. Rozoberáme životnú situáciu pacienta. No a potom záleží od poruchy – ide o nácviky rôznych relaxačných techník, rozhovory, a pod.

• Je po toľkých rokoch ešte niečo, čo vás dokáže prekvapiť, dotknúť sa vás?

Čo sa ma najviac dotýka je, keď sa stretnem s týraním alebo so sexuálnym zneužívaním detí. To je to, s čím sa ťažko vyrovnávam.

• Vy sama to máte dosť náročné po psychickej stránke s toľkými prípadmi a problémami, s ktorými sa denne stretávate…

Človek sa naučí od problémov a pacientov odpútať, inak by našu prácu nemohol robiť dlhodobo. Ale sú prípady, keď to v človeku rezonuje aj dlhšie. V psychológii je vypracovaný systém supervízií, kde si môžeme skonzultovať ako vlastný postup v jednotlivom prípade, ale aj svoje pocity a ťažkosti, súvisiace s prácou.

• Ako teda dokážete úplne vypnúť od vašej psychicky náročnej práce, zrelaxovať?

Keď mám čas, tak maľujem na hodváb. V rodine tiež radi športujeme – plávanie, korčule, bicykel, v zime lyže. A určite dobrá kniha… To sú moje relaxačné aktivity.

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Popradský gynekológ Štefan Vojtaššák: 5 vecí, ktoré pacientky najviac trápi

Gynekológ Peter Brenišin otvorene: Týchto 5 problémov trápi mladé Popradčanky najčastejšie