Popradskí bilingvalisti praxovali: V Slovenskom inštitúte vo Viedni i na divadelných festivaloch
Pracovať vo Viedni, stretnúť sa diplomatmi, preniknúť za oponu prvej slovenskej divadelnej scény či byť členom organizačného štábu renomovaného divadelného festivalu. Aj to bolo súčasťou praxe, ktorú absolvovali štyria študenti bilingválnej sekcie Spojenej školy na Ulici Dominika Tatarku v Poprade.
Anna Gallová, Barbora Nitschová, Andrea Valčuhová a Erik Kovalík tak ako ich predchodcovia v „bilinkách“ majú za sebou nemecké „praktikum“. Žiaci štvrtého ročníka sa už tradične v júni rozpŕchnu do rôznych inštitúcií a firiem, kde si majú okrem iného preveriť zvládnutie nemčiny. Výnimkou neboli ani spomínaní štyria študenti. Výnimočné však bolo prostredie, v ktorom sa pohybovali. Tu sú ich zážitky a skúsenosti.
Erik Kovalík: „Pôsobil som v Slovenskom inštitúte o Viedni; je to inštitúcia, ktorá prezentuje našu krajinu v Rakúsku. Mojou úlohou bolo vybavovanie korešpondencie, telefonátov, prekladal som do nemčiny rôzne bulletiny, pozvánky. Pri oficiálnych stretnutiach som sa dostal do blízkosti diplomatov, slovenských i rakúskych politikov a umelcov. Najzaujímavejší zážitok? Určite stretnutie zástupcov slovenských a rakúskych firiem. Pôsobivé bolo miesto konania – zámok Schloss Hof, aj to, že ho moderovala pani Alena Heribanová, riaditeľka inštitútu a moja dočasná šéfka.“
Andrejka Valčuhová: „Podobne ako Erik aj my sme boli v meste na Dunaji. Nie však vo Viedni, ale v Bratislave, presnejšie v Slovenskom národnom divadle. Na činohernom festivale Eurokontext.sk, kde sa predstavili divadlá z deviatich krajín, sme prekladali a kontrolovali titulky k zahraničným inscenáciám, tlmočili sme pri javiskových skúškach zahraničných súborov a panelových diskusiách. Boli sme tlmočníčky aj pri rozhovoroch pre spravodajskú televíziu TA3.“
Anička Gallová: „Či sa nám páčilo? Samozrejme! Veď sme sa bežne rozprávali s ľuďmi, ktorých sme predtým videli iba na javisku alebo na televíznych obrazovkách. Debatovali sme aj s režisérom SND pánom Romanom Pollákom. Môžeme sa pochváliť, že sme sa dostali aj tam, kde sa bežný návštevník divadla nedostane. A určite zaujímavé bolo aj to, že sme spoznali ľudí z rôznych krajín.“
Baška Nitschová: „Keďže mám veľmi blízko k divadlu, aj praktikum ma zavialo k doskám, ktoré znamenajú svet. Presnejšie, ktoré znamenajú Martin, pretože som pracovala v tíme, ktorý zabezpečoval festival Dotyky a spojenia v Slovenskom komornom divadle. Aké to bolo? Super!“
