Popradskí bilingvalisti už majú maturitu za sebou. Dostanú slovenské a nemecké maturitné vysvedčenie
Kým väčšina slovenských maturantov na skúšku dospelosti ešte len čaká, študenti bilingválnej slovensko-nemeckej sekcie Gymnázia na Ulici Dominika Tatarku v Poprade ju majú už za sebou.
Dôvod? „Bilingválky“ sa riadia legislatívou a termínmi, ktoré platia v Spolkovej republike Nemecko. Tridsaťosem bilingvalistov čaká ešte slávnostné odovzdávanie maturitných vysvedčení. Nielen o maturite budú nasledujúce riadky jednej z abiturientok – Natálie Benkovej z 5. F.
Pondelok 9. mája. Pol ôsmej ráno. Plní nervozity a nedočkavosti prichádzame do učebne, kde nás učitelia informujú o výsledkoch písomných maturitných skúšok. Tlieskame a usmievame sa. Ostáva posledný dielik do našej „bilinkárskej“ skladačky.
V týždni od 9. do 13. mája sme sa každou ďalšou maturitnou odpoveďou približovali k vytúženému cieľu, na dosiahnutí ktorého sme pracovali päť rokov. Päť dlhých, nezabudnuteľných a náročných rokov. Na konci týždňa sme mohli s obrovskou úľavou a naplnení šťastím povedať – všetci sme úspešnými absolventmi „biliniek“ a do našej ďalšej životnej kapitoly vstupujeme s dvomi maturitnými vysvedčeniami. Okrem toho na mnohých vysvedčeniach svietia „čisté jednotky“. Ide o mimoriadne úspechy, pre ktoré som nesmierne hrdá na svojich (je mi smutno, keď si pomyslím, že onedlho bývalých) spolužiakov.
Nebudem klamať – štvrtý ročník bol náročný. Ale potom prišiel ročník piaty a slovo „náročný“ získalo nový rozmer. Od septembra zbierať známky, cez vianočné prázdniny začnete s prípravou na písomnú maturitu z nemeckých predmetov. Potom si trochu vydýchnuť, ale nie príliš, pretože už o mesiac vypĺňate testy a vymýšľate zmysluplnú slohovú prácu na slovenčine. V apríli rýchlo nazbierať potrebné známky a na začiatku mája si uvedomíte, že o necelé tri týždne bude po všetkom. Počas akademického týždňa sa snažíte zopakovať si (alebo sa naučiť…) informácie z niekoľkých rokov. Aby toho nebolo málo, pripravujete sa na „prijímačky“, tvoríte motivačné listy, ktoré majú presvedčiť grémium v Nemecku, že si zaslúžite štipendium, a snažíte sa nezblázniť. A potom, a to je čaro „bilinkára“, pozbierate silu, o ktorej ste nevedeli, že ju máte, a so vztýčenou hlavou predstúpite pred maturitnú komisiu.
Na strednej škole je krásne to, ako veľmi sa zmeníte od svojho prvého dňa v škole po slávnostné odovzdávanie maturitných vysvedčení. Počas uplynulých piatich rokov viedol každý z nás svoje vlastné boje, prehodnocoval svoje priority, hľadal svoju cestu na tomto svete. „Bilinky“ nám veľa vzali – veľa času, pokojného spánku a nervov, ale aj veľa dali – priateľov, oporu, druhé (a tretie či štvrté) šance, podporu zo strán spolužiakov i (čo si veľmi vážim) učiteľov, inšpiráciu, odvahu, sebavedomie, cenné vedomosti a možnosť (s)plniť si svoje sny.
Ďakujem Vám, „bilinky“, za to, kým som sa stala.
(PR) – Za obsah a fotografie zodpovedá objednávateľ tejto správy