Pracujú na ňom už vyše desaťročie: Kaštieľ v Toporci zachránili pred kompletnou devastáciou
Jeho majitelia sa ho v roku 1948 museli vzdať, keď kaštieľ prešiel do vlastníctva štátu.
Kaštieľ v obci Toporec v okrese Kežmarok, ktorý bol v minulosti sídlom šľachtického rodu Gőrgeyovcov, nadobúda podobu z obdobia svojej slávy. Na jeho obnove pracuje už viac ako desaťročie miestne občianske združenie, ktoré sa ho rozhodlo zachrániť ho pred kompletnou devastáciou.
Obývaný bol od prelomu 13. a 14. storočia, no v 20. storočí ho postihol rovnaký osud, ako mnohé ďalšie. Jeho majitelia sa ho v roku 1948 museli vzdať, keď kaštieľ prešiel do vlastníctva štátu.
Popradská SOŠ patrí medzi stálice: Sú tu nové rebríčky škôl podľa výsledkov žiakov
Riaditeľ popradskej školy o polygóne: TAKTO má vyzerať praktické vyučovanie v 21. storočí
S výstavbou kaštieľa sa začalo koncom 13. storočia. Pozostával z takmer troch desiatok miestností, v jeho rytierskej sále boli vystavené stovky kusov jeleních parohov, staré zbrane i ďalšie starožitnosti.
Pri kaštieli sa nachádzala záhrada, park s množstvom stromov, jazero, fontány i hospodárska časť a ovocný sad. Po celé stáročia boli vlastníkmi kaštieľa spomínaní Gőrgeyovci.
„Ide o jeden z najstarších šľachtických rodov na Hornom Spiši. Boli to pôvodom Sasi. Prišli sem zo Spišského Hrhova, kde sa usadili na základe pozvania od kráľa Bela IV., aby pomohli s osídľovaním Horného Spiša, ktorý bol po nájazde Tatárov vyplienený. Za svoje zásluhy dostali od kráľa územie, ako sa píše, od Čierneho lesa až po rieku Dunajec. Predpokladám, že aj Levočské vrchy, takže v podstate celé toto údolie. Tu si napokon postavili kaštieľ,“ opísal pre SITA Slavomír Regec z občianskeho združenia Astra.
Spolu s bratrancom Rastislavom Regecom sa do obnovy kaštieľa pustili v roku 2011. Keď v roku 1943 zomrel majiteľ kaštieľa Albert Gőrgey (1882–1943), ostala v ňom bývať jeho manželka.
V roku 1948, v čase znárodnenia, však rodina o kaštieľ prišla.
„Albertova manželka žila v Levoči, v jednom z meštianskych domov. Jedna dcéra bola vydatá na Slovensku, druhá v Maďarsku. Ich potomkovia ešte žijú, sme s nimi v kontakte. Komunikujeme spolu a riešime s nimi aj všetky zámery v rámci obnovy,“ priblížil S. Regec. Priestory kaštieľa síce istý čas obývali iní, neskôr si ich podľa jeho slov zobrali štátne majetky a vytvorili veľké hospodárstvo.
„Budovu využívali pre svoje kancelárie, zázemie či sklady. Ešte istý čas slúžila aj pre rôzne spoločenské akcie, ako boli svadby či väčšie stretnutia. A potom už len budova pustla,“ doplnil. Stavbu napokon ponechali svojmu osudu, do kaštieľa zatekala voda a následne sa na ňom zrútila strecha a časť muriva.