Pravoslávni veriaci v SR budú sláviť Vianoce 6. a 7. januára
Značná časť kresťanov má už slávenie vianočných sviatkov za sebou, ale pre pravoslávnych veriacich na Slovensku, v Čechách, na Ukrajine, v Rusku a v iných krajinách, kde sa riadia starým juliánskym kalendárom, sa tieto významné sviatky začínajú 6. ja
„Hlavnou myšlienkou Vianoc je, že Boh sa stal človekom preto, aby sa
človek mohol stať podobným Bohu na základe jeho milosti. Isus Christos nám
ukázal správnu cestu, ktorou máme kráčať,“ povedal pre TASR pravoslávny
kňaz, duchovný správca pravoslávnej cirkevnej obce Bratislava Jozef
Haverčák. Súčasne pripomenul, že pravoslávni veriaci sa na nadchádzajúce
sviatky pripravujú už od 28. novembra, a to prísnym pôstom, pokáním,
modlitbami a prijímaním eucharistie.
V predvečer Roždestva Isusa Christa – Narodenia Ježiša Krista –
6. januára sa v pravoslávnej cirkvi slávi Veľké povečerie, ktoré sa
podľa tradícií v jednotlivých oblastiach krajiny koná v chrámoch
v rôznom čase vo večerných hodinách, napríklad o 21.00 či 22.00 h.
V bratislavskom chráme sv. Mikuláša (pod hradom) sa pravoslávni veriaci
schádzajú už o 17.00 h vzhľadom na to, že mnohí prichádzajú zo
vzdialenejších častí mesta alebo jeho okolia a tiež kvôli doprave,
konštatoval Haverčák. Pripomenul pozdrav, ktorý sa používa počas týchto
sviatkov v pravoslávnej cirkvi, a to: „Christos raždajetsja. Slavite
jeho!“ (Kristus sa rodí. Oslavujme ho!) Spievajú sa krásne pravoslávne
duchovné piesne, ktoré vyjadrujú zmysel tohto veľkého sviatku i vianočné
koledy.
Pokiaľ ide o štedrovečernú večeru, tradície sú v jednotlivých
oblastiach krajiny rôzne. V niektorých rodinách pripravujú 12 jedál, čo
je symbolom 12 apoštolov, v iných deväť jedál. Večeria sa pri zapálenej
sviečke a na stole obvykle nechýba chlieb, cesnak, med, pirohy s kapustou,
diétna kapustnica bez klobásy, strukoviny, najmä šošovica a fazuľa,
bobaľky s makom či ovocie. Pravoslávni nejedávajú na Štedrý večer rybu,
dodržiavajú pôst, ktorý sa končí až 7. januára.
„Vyvrcholením tohto krásneho sviatku je veľká slávnostná svätá
liturgia 7. januára predpoludním v deň Roždestva Isusa Christa.
Sviatočná duchovná atmosféra v pravoslávnej cirkvi však trvá až tri
dni, pretože po Narodení Isusa Christa nasleduje 8. januára Zbor presvätej
Bohorodičky a 9. januára sa slávi sviatok prvomučeníka sv. Štefana,“
povedal Haverčák.
Chrám sv. Mikuláša (resp. sv. Nikolaja) v Bratislave je tak ako iné
pravoslávne kostoly vyzdobený množstvom ikon. Každá z nich je posvätená
a prináša ľuďom myšlienky o Bohu, o zmysle života, ponaučenia zo
života svätých a veriaci ich zvyknú bozkávať. Zaujímavosťou tohto
chrámu je, že sa v ňom nachádza kríž, v ktorom je zakomponovaný kus
dreva z kríža, na ktorom bol ukrižovaný Ježiš Kristus na Golgote.
Jozef Haverčák sa zmienil aj o rozostavanom Chráme sv. Rastislava na
Tomášikovej ulici v Bratislave, kde pokračujú práce na dokončení jeho
interiéru. Súčasne vyjadril nádej, že budúce Vianoce budú môcť
pravoslávni v Bratislave sláviť už v tomto novom chráme.
Zdroj: TASR