Prezident Schuster uviedol do života ďalšiu knihu: Krstil ju tatranský primátor

Tam, kde sa rodí deň

Čukotka – Kde sa rodí deň. Tak sa volá najnovšia kniha z dielne prezidenta Rudolfa Schustera. V najvýchodnejšom cípe Ruska sa niekdajšia slovenská hlava štátu stretla hlavne so zaujímavými miestnymi ľuďmi. „Čukotka ma veľmi oslovila. Sú to vlastne vyhasnuté sopky a žijú tam nepokazení ľudia. Je to vidieť aj na portrétoch v mojej knihe. Keď sa na vás tí ľudia pozrú, viete vyčítať, akí sú dobrí, nepokazení, nemajú veľké nároky. Prekvapilo ma, ako krásne spievali piesne o Abramovičovi. Som nikdy nepočul, aby o gubernátorovi takto niekto niekedy spieval,“ povedal Schuster o svojej najnovšej knihe.

Ľadové medvede sa ukryli

Čukotka bola dlho uzavretá, boli tam vojenské základne, nikoho tam nepúšťali. Donedávna tam žilo 150 000 ľudí, dnes je to okolo 50 000. „Našiel som tam diery po raketách. To isté som videl na aljašskej strane. Krajina sa našťastie zachránila. Pri masovom turizme by Čukotka nebola takou krásnu, ako je. Nie sú tam cesty. Dá sa tam chodiť pešo, letieť helikoptérou alebo sa plaviť na lodi,“ opísal prezident krajinu, do ktorej sa vydal dvakrát, keďže prvýkrát mu neprialo počasie. „Na ostrove Wrangel žije veľa ľadových medveďov. Neprezradili nám, kedy sú tam. Keď som na ostrove bol ja, medvede tam práve neboli. Zažili sme krásny zážitok pri plavbe malou loďou počas búrky v Beringovom mori. Vtedy som myslel, že sme ako Titanic. Pri pohľade na vlny som mal pocit, že to nemôžeme prežiť. Doslova sme sa priviazali a tŕpli. Už som všeličo zažil, ale toto ešte nie. Nakoniec to všetko dobre dopadlo,“ dodal cestovateľ, fotograf, filmár a spisovateľ.

O čom je nová kniha

Rudolf Schuster opisuje v novej knihe zážitky z krajiny, ktorá rozhodne nie je masovo vyhľadávanou turistickou destináciou. Aj tu sa však nájdu zážitky, o ktoré sa oplatí podeliť sa. „Navštívil som aj mesto Pevek a jeho okolie. Zaujímali ma kamenné útvary, ktoré sa podobajú ľuďom. Kedysi tam boli stalinovské gulagy. Jeden z útvarov sa podobal Stalinovi. Miestni hovorili, že trestanci v táboroch, ťažiaci urán, sa ešte aj tam museli pozerať na Stalina – som to aj nafotil. Smutné je, že v týchto táboroch boli aj Medzevčania, nevinní ľudia, ktorí sa nikdy nevrátili. Mal som slzy v očiach, keď som v tých táboroch videl podmienky, v ktorých žili. Dnešní Rusi sa už za to ospravedlnili,“ zhodnotil návštevu východného cípu Ruska Schuster.

Jedným z krstných otcov najnovšieho knižného prírastku niekdajšieho slovenského prezidenta je primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš, ktorý uviedol knihu do života typicky tatransky – ľadom. „S Rudolfom Schusterom nás spája dlhoročné priateľstvo, ktoré začalo v čase, keď som bol veliteľom posádky v Košiciach ako šéf leteckej akadémie a riešili sme rôzne krízové situácie. Neskôr, keď sa konali akcie v Tatrách a pán prezident bol v dosahu do 100 kilometrov a niekedy aj viac, rád prišiel. Máme spoločnú vášeň pre cestovanie, turistiku a prírodu,“ vysvetlil Mokoš, ktorý sa publikačnou činnosťou svoju priateľovi nevyrovná. „Je to príjemný pocit byť krstným otcom knihy. Pán prezident vydal cez 50 kníh, ja toľko nie – iba tri a z bývalej činnosti ešte dve. Takže ja tých kníh toľko nemám. Prezidentovi Schusterovi prajem, aby naďalej tvoril, veľa cestoval a pre ďalšie generácie pripravil ďalšie publikácie,“ dodal s úsmevom krstný otec knihy.

Tri ďalšie knihy ešte v tomto roku

Schuster pripravuje v tomto roku vydať ešte tri knihy – Plavba okolo Špicbergov, 4 generácia Schusterovcov po vnútrozemí Brazílie a Spomienky, ktoré budú aj v angličtine aj v nemčine. „Spomienky budú mať niečo okolo 600 strán. Nebude tam to, čo som už napísal v 90. rokoch. Sú tam aj moje vystúpenia v parlamente, ktoré sa dnes už budú inak čítať ako vtedy. Nie je to písané žlčou. Priznávam sa tam k veciam, ktoré som za starého režimu nemohol priznať,“ uzavrel prezident, ktorý sa do cestovateľského dôchodku určite nechystá.