Prezident SLA František Repka zo Svitu: Slovenskú lyžiarsku asociáciu vnímam ako prístav
S lyžovaním začal František Repka, súčasný prezident Slovenskej lyžiarskej asociácie (SLA), v rodnom Svite v TJ Iskra Svit. V roku 1980, po skončení základnej školy, prešiel do Červenej Hviezdy Štrbské Pleso, kde sa venoval severskej kombinácii (skoky a beh na lyžiach).

Slovensko reprezentoval 10 rokov. Ako pretekár prešiel juniorskou aj seniorskou reprezentáciou. Bol účastníkom olympijských hier v Calgary, zúčastnil sa štyroch majstrovstiev sveta juniorov a päťkrát reprezentoval Slovensko na majstrovstvách sveta seniorov. Medzi jeho najväčšie úspechy patrí zisk striebornej medaily z MSJ v Švajčiarskom Täshi (1985) a bronz z MSJ v Lake Placid v USA (1986). Je treba spomenúť aj jeho o rok mladšieho brata Vladimíra, ktorý získal na MSJ v talianskom Asiagu (1987) bronz. Všetky tri medaily vybojovali Repkovci v severskej kombinácii.
Čo nasledovalo po skončení vašej aktívnej činnosti
v reprezentácii a v klube?
- Svetská sláva – poľná tráva. Aby som mohol prežiť, išiel som na
niekoľko mesiacov do Grécka na brigádu a po návrate som trénoval
v základnej škole v Poprade bežcov na lyžiach, kde som tri roky pracoval
ako šéftréner športových tried. Po tejto skúsenosti som odišiel do
podnikateľskej sféry a začal som trénovať paralympionikov, bežcov na
lyžiach a biatlonistov. S mojimi zverencami sme absolvovali olympiádu
v Lillehameri, v Nagane, kde Miro Jambor získal bronzovú medailu a v Salt
Lake City vybojoval Marián Baláž striebornú medailu v biatlone.
Čo vás priviedlo k rozhodnutiu kandidovať na uvoľnený post
prezidenta SLA po Janke Gantnerovej?
- Bol som oslovený inými členmi SLA kvôli tomu, že som nezávislý, mám
skúsenosti ako aktívny pretekár, ako tréner mládeže a reprezentácie a aj
ako manažér z titulu mojich podnikateľských aktivít. Premyslel som si ich
ponuku a po určitom zvážení a zhodnotení situácie som sa rozhodol, že do
toho pôjdem.
Nakoniec ste zostali na funkciu prezidenta iba dvaja kandidáti, vy a
Monika Poľanová, predsedníčka úseku akrobatického lyžovania. Vyhrali ste
s veľkým náskokom, ako vnímate podporu veľkej väčšiny členov
SLA?
- Bol som veľmi príjemne prekvapený z veľkej podpory a počtu získaných
hlasov.
Nedávno sa v Hornom Smokovci konala mimoriadna členská schôdza
úseku alpských disciplín ÚAD, kde sa okrem iného hlasovalo aj za odvolanie
súčasného predsedu úseku Marina Mersicha, ktorý tvrdí, že táto schôdza
nebola legitímna. Aký je váš názor?
- Na to, či je oprávnená alebo nie, tak ako to v práve býva, existujú dva
rôzne názory. Podľa mňa, zvolanie a odvolanie predsedu úseku nie je
šťastné riešenie. Problémy, ktoré dlhodobo pretrvávajú v ÚAD sa musia
riešiť iným spôsobom. Ja, ako prezident, nemôžem rozhodnúť, či bola
táto mimoriadna schôdza legitímna alebo nie. Na to je predsedníctvo SLA, ja
môžem predsedníctvo zvolať a ono musí zaujať stanovisko ku vzniknutej
situácii.
Cez média sa prezentuje úsek alpských disciplín a vôbec celá
lyžiarska asociácia ako nefunkčný celok, kde sa financie prerozdeľujú
neférovým a nezákonným spôsobom. Ako to budete riešiť?
- Nepriaznivá situácia, ktorá panuje v našom alpskom lyžovaní, sa musí
skončiť. Poškodzuje to nielen úsek, ale celú asociáciu. Najprv si musia
ľudia z ÚAD povedať, či vôbec majú ochotu dohodnúť sa. Ak nie, tak
budeme musieť nájsť iný spôsob fungovania úseku. Problémom sú rozdielne
názory na fungovanie úseku alpských disciplín. Určitá časť členskej
základne hovorí o tejto vízii a druhá skupina hovorí o iných víziách.
Musíme nájsť kompromis. Tu netreba hovoriť o menách, problémom je, že
obe strany medzi sebou nekomunikujú. Ide o akési politikárčenie.
Čo by ste odporučili hašteriacim sa stranám, čo do počtu
členov, v najväčšom úseku SLA?
- Ja im môžem odporúčať, aby pozerali hlavne na športovcov a na meno
Slovenskej lyžiarskej asociácie. Ťažko sa mi vystupuje v mene SLA, keď
sami aktéri si svoju značku poškodzujú svojimi vlastnými spormi. Musia
nájsť silu sadnúť si za spoločný stôl a riešiť veci otvorenou mysľou a
hľadať konsenzus, ale tu by som pripomenul, že rozhodne sila členskej
základne. Moje odporúčanie je, aby sa kompetentní ľudia postavili pred
svoju členskú základňu a povedali im svoje vízie a nech členská
základňa rozhodne o ďalšom smerovaní úseku.
Viete priniesť do SLA peniaze?
- Myslím si, že áno, ale nebudú to také peniaze, ako si veľa ľudí
predstavuje. Obrovský potenciál je v členskej základni, ktorá je podľa
mňa nedocenená. Mojou úlohou je vypracovať kompletný marketing financovania
asociácie a potom bude aj asociácia pomáhať jednotlivým úsekom. Do
asociácie treba pritiahnuť zdroje, ktoré nebudú závislé na jednotlivých
úsekoch, či na individuálnom získaní financií jednotlivých športovcov.
Je mojou úlohou, aby som vymyslel marketing, ktorý do asociácie pritiahne
zdroje, z ktorých sa bude financovať celá lyžiarska asociácia. Teraz
nehovorím o štátnych peniazoch. Štát a FIS podporujú slovenské
lyžovanie v rámci svojich možností. Stále hovorím o marketingu celej
asociácie, nie o marketingu jednotlivých úsekov, ktorých máme osem.
Spor pri delení financií vychádza z pohľadu oboch strán pri
rozdeľovaní finančných zdrojov. Jedni tvrdia, že reprezentácia dostáva
málo peňazí, iní hovoria, že treba dať viac peňazí klubom. Aký vzorec
prerozdelenia budete preferovať?
- Predsedníctvu SLA som predstavil svoju komplexnú stratégiu na roky
2015 až 2018, ako by mala SLA fungovať. Mám veľa stretnutí a rokovaní a
verím, že ich výsledky prinesú želané ovocie pre SLA. Reprezentant je
špička pyramídy v lyžovaní. Mládežník má v reprezentantovi vzor a
chce sa mu čo najviac priblížiť, preto lyžuje mládež. Súbežne má
reprezentant podporu od mládežníckych klubov, ktoré ho podporujú
v reprezentácii. Ide o spätnú väzbu, ktorá sa v športe nedá obísť,
inak to nemá význam. Šport musí mať členskú základňu, ktorá podporuje
reprezentáciu a zároveň musí existovať reprezentácia, ktorá svojimi
výsledkami, vystupovaním a imidžom je vzorom pre lyžiarske nádeje.
Sezóna sa rozbieha, majú všetci reprezentanti podpísané zmluvy
so SLA?
- Riešili sme to na predsedníctve. Mám vedomosť o tom, že gro
reprezentantov má zmluvy podpísané a ostatné sa stihnú včas uzatvoriť.
Prichádzam s jednou dôležitou zmenou pri uzatváraní zmlúv. Každý, kto
si vybaví sponzorské peniaze sám, nemusí, ako tomu bolo doteraz, dávať
dohodnutú čiastku v prospech SLA. Zdôrazňujem slovo nemusí. Nahradilo ho
slovíčko môže. V praxi to znamená, že každý športovec si sám určí,
koľko zo sponzorských peňazí venuje SLA. Garantujem mu, že darovaná
čiastka bude použitá iba na kúpu technického vybavenia pre mládež.
Každému športovcovi celú darovanú čiastku zdokladujeme, kam jeho
peniaze išli.
Tomáš Žampa, tréner úspešného olympionika Adama Žampu
prišiel s návrhom vybudovať v Tatranskej Lomnici tréningové centrum,
ktoré plánuje podporiť aj ministerstvo školstva.
- Ide o projekt, ktorý bude zastrešovať SLA s rôznymi partnermi. Tu sa
netreba baviť o menách. To, že niekto z členskej základne príde
s vhodným nápadom alebo návrhom je super. Ak je to dobrý nápad, prečo by
sa nepodporil, ale nikdy to nemôžeme brať tak, že je to projekt jednotlivca
pod hlavičkou SLA. Je to iba akési mastenie svojho ega. Znovu chcem
pripomenúť, že všetci lyžiari sme schovaní pod značkou Slovenská
lyžiarska asociácia. Ak vystupujem ako Repka-člen SLA, tak som schovaný pod
značkou SLA, ak by som chcel ako Repka-súkromná osoba vybudovať tréningové
centrum, tak ho vybudujem mimo SLA a budem sa správať ako Repka-podnikateľ.
Vzorom je TMR. Majú svoju značku a robia dobrú robotu. Nás všetkých spája
jedna jediná vec – láska k lyžovaniu a značka, ktorá to vyjadruje.
Klobúk dole pred Tomášom, že sa angažuje v projekte národného
tréningového centra, ale vždy to bude pod značkou SLA. Tu nejde len
o podporu zo strany štátu, ide tu o morálny princíp. Ak som združený
v asociácii, nemôžem vnímať asociáciu ako nútené zlo. Musím ho
vnímať ako môj prístav – môj domov.
Foto: Archív Františka Repku
