Pri Skalnatom plese našli uhynutého kamzíka: Mal zlomenú nohu, šancu na prežitie žiadnu

Približne sto metrov od turistického chodníka pri Skalnatom plese v Skalnatej doline našli ležať takmer päť ročného kamzíka s poranenou zadnou ľavou končatinou. Bezprostrednú príčinu úhynu nebolo možné stanoviť, kamzík však so zlomenou nohou nemal šancu prežiť.

Monika Vengrínová
Ilustračný obrázok k článku Pri Skalnatom plese našli uhynutého kamzíka: Mal zlomenú nohu, šancu na prežitie žiadnu
Foto: Peter Handzuš / Zdroj: Dnes24.sk

„Prinesené telo tvorilo len torzo zvieraťa, bola to len kostra a koža s hlavou, bez vnútorností a svalovej hmoty. Na vnútornej strane zadnej ľavej končatiny, 175 milimetrov pod pätovým hrboľom, mal otvorenú trieštivú zlomeninu podpätovej kosti, ktorá bola fraktúrou rozdelená na dve časti. K zraneniu muselo dôjsť predtým, ako kamzík uhynul. V okolí zlomeniny bol totiž zjavný opuch a zasušené tkanivo,“ opisuje Milan Kornajčík, preparátor Výskumnej stanice a Múzea (VSaM) Štátnych lesov TANAPu.

Výskyt poraneného kamzíka v Skalnatej doline ohlásili správcovi územia Tatranského národného parku Štátnym lesom TANAPu v sobotu. V nedeľu ešte pozorovali kamzíka pod trasou zjazdovky, v blízkosti Skalnatej chaty. V nasledujúci dňoch sa poveternostné podmienky v sedle zhoršili a už uhynutého kamzíka našli až v stredu. Telo kamzíka ešte v ten istý deň v poobedňajších hodinách priviezli na VSaM Štátnych lesov TANAPu v Tatranskej Lomnici.

Bezprostrednú príčinu úhynu nebolo možné stanoviť ani priamo v mieste nálezu a ani počas pitvy. V teréne stopy zahladil sneh a vietor a v laboratóriu nebol dostatok biologického materiálu z dôvodu silného poškodenia kadáveru. „Mohlo to byť vyčerpanie spôsobené stratou krvi, neschopnosť dostať sa k potrave, mráz a vietor alebo súhra viacerých faktorov. Poranený kamzík sa ľahko mohol stať korisťou predátorov, napríklad rysa, ale aj menších šeliem vrátanie líšky,“ poznamenáva Barbara Chovancová, zoologička Štátnych lesov TANAPu. Podľa nej sa u voľne žijúcich živočíchov zlomeniny končatín často nevyskytujú. „Pokiaľ zvieratá nie sú vyrušované a vystresované, dokážu odhadnúť prekážku i svoje schopnosti,“ dodáva Barbara Chovancová.

foto: ilustračné

Zdroj: Dnes24.sk