S 24-kou v obraze budete v obraze: Eduard Kuro Lipták o horách
Horský záchranár i nosič, človek ošľahaný horským vetrom i skúsenosťami, o ktoré sa s nami podelil. To je Eduard Lipták, ktorému v Tatrách nikto nepovie inak ako Kuro.
Nielen komunitu horských záchranárov sa dotkol smutný príbeh spred niekoľkých dní, keď horský nosič Martin Hurajt v snahe pomôcť turistovi zaplatil vo Vysokých Tatrách najvyššiu cenu – ľudským životom. Rozhovor s Eduardom Liptákom sme natočili niekoľko dní pred touto smutnou udalosťou. Kuro nám prezradil, čo je dôležité si v Tatrách uvedomiť. Myslieť treba na seba, ale aj na iných.
Eduard Lipták, ktorému prischla prezývka Kuro nám porozprával, ako vníma svoju etapu života v službách horských záchranárov. „Ľudia mnohokrát niečo vyvedú, my tam potom ideme. Niekto za pár eur riskuje svoj život – a aj náš,“ povedal Kuro, podľa ktorého je zdravie a život na nezaplatenie. Porovnávať prácu v horskej službe koncom minulého storočia a tú dnešná sa dá, ale rozdiely sú veľké.
„V 96-tom sme mali veľké vysielačky – autofóny. Dnes sú už mobily, i keď nie všade je signál. Je to však oveľa lepšie, ako vtedy,“ konštatoval Lipták. Podľa Liptáka nie je porekadlo o nešťastí, ktoré nechodí po horách ale po ľuďoch, pravdou. Ak sa niekto rozhodne pre hory musí si uvedomiť tri vety.
„Netreba mať strach, treba mať rešpekt – nepodceňovať hory a nepreceňovať seba. Ak si niekto myslí, že všetko vie, hory mu to vedia vrátiť,“ vysvetlil Eduard, ktorý niekoľko rokov pracoval ako profesionálni horskí záchranár, neskôr ako dobrovoľný a dnes funguje aj ako horský nosič.
Horskí nosiči sú kapitolou, o ktorej by sa dalo rozprávať, písať a čítať veľmi veľa. Mnohí nevedia, že zásobovanie nosičmi v európskych veľhorách sa praktizuje už iba vo Vysokých Tatrách. Kuro má odchodené stovky kilometrov a na vlastnom chrbte vynesené tisíce kilogramov nákladu.
„Tatry a Slovensko je jediná lokalita, kde sa to v Európe ešte deje. Nosičom sa nestanete kvôli peniazom, ale preto, lebo chcete. Nosenie je o slobode tela a ducha. Nie je to o egu, ale o drine a pokore,“ vysvetlil Lipták, ktorý nám v rozhovore porozprával aj o svojej obľúbenej trase, histórii chát, drsnosti a kráse našich veľhôr. V nich stretol niekoľko legiend, ktoré už nie sú medzi nami.
Jednou z nich je nosič a záchranár Vladimír Tatarka, ktorý zomrel v roku 2001. Spolu so svojím priateľom – ďalšou tatranskou legendou – Petrom Šperkom, prišli s nápadom uskutočniť súťaž v komplexnosti horských nosičov a záchranárov. Táto súťaž sa od r. 2002 volá Memoriál Vlada Tatarku. Bohužiaľ, dnes už nie je medzi nami ani Peter Šperka, ktorý bol zavraždený na úpätí Himalájí. Myšlienka i súťaž žijú ďalej a v nich aj odkaz, ktorý chceli tatranské legendy odkázať všetkým milovníkom hôr.