Tatry patrili Goralom: Po tretíkrát sa stretli horali na výnimočnom podujatí
Goral na Gory zaznamenal počas uplynulého víkendu vo Vysokých Tatrách svoj tretí diel. Typické farebné kroje, piesne, tradície, ale aj nepriazeň počasia - tak to vyzeralo v Starom Smokovci.
Kto je Goral?
Gorali si už tretíkrát dali rande pod tatranskými končiarmi. Hory majú vryté v tvárach i srdciach. V Starom Smokovci ich boli v sobotu (8.8.) stovky.
"Preto som tu, aby som dodržiaval tradície našich otcov a dedov. Žili v horách, sťahovali drevo a pásli ovce. Sú to naše hory – nás Goralov,“ povedal goral z Mníška nad Popradom Pavol Džurman.
Na treťom ročníku podujatia Goral na Gory boli zastúpených vyše 40 goralských dedín z viacerých krajín. Tradíciou sa stal farebný pochod na Hrebienok – plný farieb a dobrej nálady. Kto je kto nebolo problémom rozoznať. „Gorala spoznáte podľa toho, že má tvrdé, vyrobené ruky, ale aj podľa klobúka, valašky, kroja a reči,“ objasnil Martin Gonšenica, goral zo Svidníka.
Ocenenie a dážď
Po výstupe sa na pódiu uskutočnila prehliadka kultúrneho bohatstva, farieb, melódií a spevu goralských obyvateľov. Goral na Gory však patril všetkým. "Už od prvého ročníka sa snažíme oceniť niekoho vzácneho, kto nie je Goralom. Chceme si tak uctiť aj iných ľudí. Tento rok je to pán Smetánka, píšťaľkár a vynikajúci folklorista,“ vysvetlil organizátor a zároveň starosta obce Kolačkov Pavol Zamiška, ktorý mal zo stretnutia veľkú radosť. Škoda, že organizátorom a návštevníkom neprialo počasie, ktoré dažďom zalialo Goralov i Negoralov. Na nálade to však väčšinou nikomu neubralo.