Ťažba v Tichej a Kôprovej doline je stále otvorená

„Správne konanie vo veci udelenia výnimky na ťažbu nie je skončené a v súčasnosti sa koná rozklad na úrovni ministra životného prostredia SR, ktorý je v tejto veci druhostupňovým správnym orgánom,“ uviedla pre TASR hovorkyňa ministerstva životného prostredia Beatrice Hudáková.
Envirorezort ťažbu pôvodne povolil na jar tohto roku na základe žiadosti Štátnych lesov (ŠL) TANAP-u. Tie jej potrebu odôvodňovali premnožením lykožrúta. Výnimka však podľa rozkladovej komisie nenadobudla právoplatnosť. V prvostupňovom správnom konaní totiž nebolo právoplatným rozhodnutím z konania vylúčené Lesoochranárske zoskupenie VLK, ktoré sa do konania riadne prihlásilo. Rezort sa tak musí vyrovnať s rozkladom, ktorý pre výnimku podali lesoochranári.
Obe tatranské doliny sa pred tromi rokmi stali symbolom sporu medzi ochranármi a lesníkmi o to, ako sa vyrovnať s následkami veternej kalamity a premnožením lykožrúta v najprísnejšie chránených oblastiach. Kým lesníci aj štátne orgány presadzovali aktívny manažment, environmentalisti trvali na ponechaní na samovývoj. ŠL TANAPu plánovali vtedy z dolín vyviezť zhruba 25.000 metrov kubických (m3) dreva. Proti tomuto zámeru protestovali a priamo na mieste v ťažbe bránili mimovládne organizácie.
O ťažbu kalamitného dreva sa zaujímala aj Európska komisia (EK), ktorá voči SR začala konanie za to, že prikročila k zásahom v oboch dolinách bez posúdenia smernice o biotopoch. Upozornila, že obe oblasti sú súčasťou európskej siete chránených území Natura 2000 a trvá preto na samoobnove prírody a politike nezasahovania. Komisia vlani konanie zastavila, ale ako vtedy objasnil šéf odboru ochrany prírody na generálnom riaditeľstve pre ochranu životného prostredia EK Ladislav Miko, komisia síce zastavila konanie pre Tichú a Kôprovú dolinu, bude však pokračovať v právnom konaní všeobecnejšieho charakteru, ktorého súčasťou je aj táto kauza.

Zdroj: TASR