Top sezóna popradského trénera: S líškami získal zlato, s reprezentáciou bronz
Ivan Bednár vedie ako hlavný tréner zlaté Popradské líšky a posledné dve sezóny sa úspešne venoval aj poľskej ženskej hokejovej reprezentácii.
Pri poľskej ženskej hokejovej reprezentácii strávil tréner Ivan Bednár dva roky a národný tím viedol na dvoch majstrovstvách sveta. Minulý rok v talianskom Asiagu, keď sa dostal ku kormidlu reprezentácie, ešte výrazné výsledky so svojimi zverenkyňami nepredviedol. 6–12. apríla 2019 sa v Pekingu konali majstrovstvá sveta divízie I, skupiny B, kde poľské hokejistky prekvapili, keď získali bronzové medaily.
Výsledky Poľska na MS divízie I, skupiny B
v Pekingu:
Poľsko – Kazachstan 5:3 (minulý rok 3:4)
Poľsko – Lotyško 1:0 (minulý rok 1:2)
Poľsko – Kórea 3:4 (minulý rok 2:9)
Poľsko – Čína 4:3 (minulý rok 0:4)
Poľsko – Holandsko 0:2
- Pre vás bola táto sezóna veľmi úspešná. Získali ste titul
s Popradskými líškami. Asi môžete byť nadmieru spokojný.
Keď sa získa titul, je spokojný každý. Ak by mi niekto pred sezónou
povedal, že budeme hrať o titul, bral by som to s rezervou, lebo sme
omladili celý tím a čakal som že bude nejaký čas trvať, kým dievčatá
zapadnú do systému. Asi sme mali pri výbere dievčat šťastnú ruku.
Vrátili sa aj staršie hráčky a kostra ostala zo strednej generácie.
Vytvorili sme dobrú partiu, ktorú ešte posilnili štyri Poľky. Martina Sass
nám vlastne vychytala sezónu. Keď sa hovorí, že tých 60–70% má byť
brankár, tak ona to splnila na sto percent.
- Ako tréner poľskej reprezentácie ste mali prehľad o voľných
hráčkach na trhu?
Ak by som si vyberal sám dievčatá z Poľska, možno by som si vybral iné,
ale v Janowe skončil jeden klub ženského hokeja, tak som zobral do Popradu
dievčatá odtiaľ, lebo nemali kde hrávať. A musím povedať, že veľmi
dobre zapadli do družstva.
- Na predchádzajúcich majstrovstvách v talianskom Asiagu ste
ešte s tímom nebodovali. Z Pekingu ste sa vrátili s medailou.
V Pekingu sme uhrali tretie miesto, čo sa v Poľsku považuje za veľký
úspech ženského hokeja. Oni v B kategórii ešte na majstrovstvách
nevyhrali žiaden zápas. Dariť sa začalo až teraz. Či to je moja práca
alebo zhoda okolností, to už musia posúdiť iní. Ale vyšlo to tak ako
to vyšlo.
- Ako sa dá namotivovať tím, ktorý ešte nevyhral žiaden zápas,
aby šiel za takým dobrým výsledkom?
Pred turnajom som dievčatám povedal, že majú možnosť vojsť do histórie
poľského hokeja. Že môžu by len účastníčky majstrovstiev sveta, čo si
veľa ľudí nepamätá, alebo môžu niečo uhrať, získať medailu, a to sa
už zapíše do histórie. B skupina aj A skupina, ak by sa dali dohromady, tak
myslím že by to boli všetko veľmi vyrovnané zápasy.
- Od postupu do A kategórie vás nakoniec delila jedna
výhra…
Hneď prvé dva zápasy sme vyhrali a to naštartovalo celý kolektív. Uverili
mojím slovám, uverili tomu, že môžu porážať súperov, že je to len
hokej a na začiatku je to stále 0:0. Potom už sme išli krok za krokom.
Zhodou okolností sme hrali posledný zápas s Holandskom. Ak by sme vyhrali
ten, tak postupujeme do A kategórie. My sme vedeli, že už medailu máme
istú, ale chceli sme sa pokúsiť aj o postup a vstúpiť do histórie
poľského hokeja tým najlepším možným spôsobom. Sklamanie z poslednej
prehry určite bolo, ale vzhľadom na predchádzajúce výsledky poľského
ženského hokeja sme aj tak veľmi spokojní.
- Ako na vás pôsobil Peking?
Peking je celý taký batmenovský. Všetci tam chodia v maskách, je tam smog.
Ale je tam aj veľmi veľa zelene. Všade sa vysádza zeleň. Keď sme tam boli
my, akurát tam rozkvitli čerešne a bolo to nádherné. Stromy sa tam
vysádzajú „podľa pravítka“, nie ako u nás. Vyzerá to zaujímavo.
Moderná časť Pekingu je moderná a krásna. Boli sme si pozrieť aj
chudobnejšie štvrte, kde sa žije v panelákoch ako u nás na sídliskách.
Nemajú ale 11–12 poschodí ale 40. Je to mesto veľkých kontrastov.
- Majstrovstvá sveta ste odohrali na štadióne v olympijskom
centre. Ako ste sa tam cítili?
Štadión na ktorom sme odohrali všetky zápasy je štadión, ktorý je už
pripravený na olympijské hry, ktoré budú v Pekingu v roku 2022. Je to len
tréningová hala, ale na Slovensku by to bola jedna z najmodernejších hál
aké tu sú. Pripomínal mi trocha štadión Ondreja Nepelu v Bratislave.
Velikánska hala so zázemím, ktoré tam má byť. Boli sme prví, ktorí tú
halu testovali. Všetko to dýchalo novotou a bolo to pripravené a
zorganizované na jednotku.
- Je zisk dvoch medailí s klubom aj s reprezentáciou pre vás
zatiaľ najväčším úspechom na poste trénera?
Neviem či sa mi ešte podarí získať medailu s klubom aj s reprezentáciou.
Zmluva s poľskou reprezentáciou mi už končí, tak neviem, či sa ešte na
nejaké majstrovstvá sveta vôbec dostanem. Teda tieto dve medaily v jednej
sezóne si veľmi vážim. Ale nie je to len moja zásluha, je to zásluha
dievčat z poľskej reprezentácie a mojich Popradských líšok.