Úspech, aký sa len tak nevidí: Mima z Popradu si ako prvá slovenská DJ-ka zahrá na megafestivale v Belgicku

Miroslava, alias Mima pochádza z Popradu, už osem rokov však žije v Londýne. Má čerstvých 27 rokov a živí sa ako DJ-ka, ktorá produkuje elektronickú hudbu, konkrétne house. Vo svete hudby je známa ako DJ-ka Myma.

Ako si sa dostala k práci DJ-ky?
Od detstva som tancovala a občas som zbierala cd-čká a kazety mojich obľúbených interpretov. Z nich som potom robila nepodarené mixtapy. Naplno som sa tomu začala venovať až zahraničí, kam som odišla hneď po maturite.

Čím ťa DJ-stvo oslovilo?
Určite svojou voľnosťou a rozlietanosťou, čiže možnosťou byť stále niekde inde a spoznávať nových ľudí, nové miesta a atmosféru.

Čo na ňom najviac miluješ?
Hudbu. To je moja najväčšia láska. A potom možnosť ukázať obyčajnému poslucháčovi tracky, platne a žáner, ku ktorému sa málokedy dostane.

Dá sa takouto prácou uživiť? Aká je v tejto oblasti konkurencia?
V zahraničí áno. Záleží však na tom, či si DJ len odkrúti pár hodín v klube či bare alebo to robí formou produkovania a je považovaný za artistu a producenta. Konkurencia je tu veľmi veľká, aj pre ženy, aj pre mužov. Až teraz si uvedomujem, koľko žien robí tieto veci a sú skutočne veľmi šikovnými producentkami, hudobnými inžinierkami či skladateľkami.

Ako je to teda so ženami DJ-kami? Je ich veľa? Ako sa navzájom vnímate? A ako vás berú muži DJ-i?
V elektronickej hudbe je veľa kráľovien, ktoré toto remeslo reprezentujú ako symbol techna či housu. Pokiaľ ide o mainstreamovú hudbu a big room, tam je viac mužov, rovnako ako na najväčších EDM festivaloch. Naopak, v spomínanom techne a house či lokálnych scénach je to viac-menej vyrovnané. Ja osobne som so ženami DJ-kami v kontakte oveľa menej ako s mužmi DJ-mi. Každá si ideme vlastnou cestou. A čo sa týka mužov, tých sa snažím vnímať ako seberovných. Veľa sa od nich učím.

Žiješ v Londýne… Máš tam pre svoju prácu lepšie podmienky ako u nás?
Milujem Poprad. Je to moje rodné mesto, avšak už je to osem rokov čo žijem v zahraničí, preto mi unikajú fakty o tom, ako na Slovensku vybavovať a riešiť biznis. Tým pádom sa doma cítim ako také batoľa. Odišla som odtiaľto druhý deň po tom, ako som zmaturovala, čiže menšiu pubertu som si prežila aj v zahraničí a Londýn beriem ako svoj druhý domov. Je tam voľnosť či už v koníčkoch, v rozvíjaní sa alebo v skúmaní nových vecí. V Londýne som si urobila popri práci školy a kurzy, na ktoré by som na Slovensku nemala čas, pretože u nás sa študuje trojnásobne dlhšie ako v Londýne. Poprad by som mohla porovnať s malou časťou Londýna, v ktorej žijem.

Ako často sa vraciaš pod Tatry?
Vďaka priamym letom Londýn – Poprad je to často. Aktuálne som sa však kvôli hudbe neukázala doma už tri mesiace, čo je viac ako obvykle.

Ani v tomto období nebudú tvoje kroky smerovať domov na Slovensko…
Tento týždeň letím do Bruselu, kde ma môžete vidieť v nedeľu hrať na jednom z najväčších festivalov v Európe a celkovo najprešpekulo­vanejšom na svete, na Tomorrowlande.

Hrať na takom festivale asi nemôže hocikto. Ako si sa tam dostala?
V čase, keď som hrala na ECS Evente vo Wembley bola možnosť odoslať set do súťaže. Okrem môjho prišlo ďalších 50 tisíc setov, mne sa však podarilo dostať sa do finálovej desiatky. Keď mi zavolali, že ma vybrali, čakala ma cesta do Miami. Ani chvíľu som však nezaváhala a vrátila som sa skôr. Odletela som na Ibizu do bootcampu. Máj som teda strávila na Ibize s ďalšími deviatimi finalistami z celého sveta. Stretla som tam zakladateľov Tomorrowlandu a osobne som bola mentorovaná Feddem Le Grandom – DJ-om, ktorý je denne bookovaný po celom svete. Tiež tam hodnotili ako hrám, akú mám techniku, hudbu, ale aj moje schopnosti plynulo rozprávať pre kamerou, zvládať rozhovory s rádiami i televíziami. Potom sme natáčali spoty pre Pepsi a Tomorrowland. Bolo to veľmi stresujúce, nakoľko nás hodnotilo 50 ľudí. Napriek tomu to však bola krásna skúsenosť a tento festival teraz vidím z úplne iného hľadiska. Napokon som bola vybraná do trojice najlepších a už v nedeľu (21.7.) budem hrať na Youphoria STAGE spolu s ďalšími DJ-kami ako Nervo, Alok alebo artistkou Tinie Tempah. Budem tu hrať ako prvá a doposiaľ jediná slovenská DJ-ka.

Do finále si sa prebojovala spomedzi 50-tisíc setov. Čo to znamená?
Znamená to, že výber trackov, teda huby bol ojedinelý a v rozpätí dvadsiatich minút som dala najlepšie časti. Hodnotila sa aj technika mixovania a plynulosť.

Čomu pripisuješ fakt, že si uspela spomedzi takého obrovského množstva uchádzačov?
Ojedinelosti. Ja som skôr v underground scéne elektronickej hudby a zmiešala som veľkú energiu Big Room s undergroundom a housovou scénou.

Tak držíme palce, nech ti to tam super dopadne. Ešte však prezraď, či ťa môžu vidieť Slováci hrať aj u nás doma…
Doma som hrala len párkrát na menších akciách. Samozrejme, budem rada, ak sa niekto ozve, ale momentálne nič konkrétne v blízkej dobe neplánujem.

Si skutočne vyťažená hudbou. Máš však aj nejaké iné záujmy?
Asi priateľa a svojho psíka. Veľa času na iné záujmy nemám, pretože všetko ide do hudby. A spánok a jedlo sa asi nepočítajú. :)