Útulok vo Švábovciach funguje 2,5 roka: Jeho obyvatelia prosia o pomoc FOTO, VIDEO
Psí a v tomto prípade i mačací útulok v obci Švábovce v okrese Poprad vznikol pred 2,5 rokmi. Väčšinou sa tu nachádza okolo 70 až 80 zvierat, ktoré neustále potrebujú pomoc ľudí s dobrým srdcom.
V roku 2014 vzniklo Občianske združenie Cesta za domovom, ktoré fungovalo len formou dočasných opatier. Pre neustále sa zvyšujúci počet zvierat, v lete 2016 vybudovali členovia združenia útulok v areáli Poľnohospodárskeho družstva v obci Švábovce. Ten, podľa slov predsedníčky združenia Lenky Zolnierčikovej, funguje len vďaka ľuďom a ich pomoci.
„V našej opatere sa väčšinou nachádza okolo 70 až 80 zvierat. Minulý rok sme pomohli 170 zvieratkám, rok predtým to bolo 220. Okrem psíkov a mačičiek išlo aj o pár králikov,“ premýšľa Lenka s tým, že psy a mačky sa k nim dostávajú z rôznych oblastí a pre rôzne príčiny, pričom ide hlavne o týrané a vyhodené zvieratká, ktorých sa kruto zbavili ich majitelia.
„Takisto ide aj namnožené šteniatka či mačiatka, kedy namiesto kastrácie fenky človek zvolí vyhodenie šteniat v igelitke a podobne. Niekedy sú to však aj zvieratká od majiteľov, ktorí sa dostali do veľmi ťažkej životnej situácie a zvieratko si už nemôžu nechať,“ vymenovala dôvody predsedníčka združenia a dodáva, že s väčšinou okolitých obcí majú zmluvu o odchyte: „Sme radi, že sa snažia nájsť pomoc pre zvieratko vyhodené v ich obci. Bohužiaľ to sa netýka obce, v ktorej sídli náš útulok. Tá sa o vyhodené zvieratá nezaujíma a ani si nespĺňa zákonnú povinnosť“.
Dobrovoľníkov je stále málo
Psíkovia vo švábovskom útulku chodia do výbehov dva až trikrát za deň a každý deň je tu takisto možnosť prísť havkáčov vyvenčiť. Cez týždeň od 9:00 do 12:00 a počas víkendov od 9:00 do 14:00 hodiny. „Psíky sa na venčenie veľmi tešia. Po venčení potom môžu „venčiari“ navštíviť naše „Mačacie podkrovie plné lásky“, ako mu hovoríme a kde počas jarných a letných mesiacov organizujeme Mačacie blšáky s vegan pohostením pri kávičke,“ hovorí s úsmevom Lenka, ktorej v útulku pomáhajú dobrovoľníci, ktorých je tu však stále málo.
„V útulku je stále veľa práce a čo nám chýba najviac, sú práve dobrovoľníci. Bohužiaľ napriek tomu, že napríklad na západe je stať sa dobrovoľníkom pocta, po ktorej túži veľa ľudí, u nás je to opačné. Robiť niečo zadarmo, len pre dobro, ktoré z toho je, nechce skoro nikto. Bohužiaľ útulky nie sú stále nijako podporované štátom, naopak štát im prikazuje čo a ako majú robiť a ako fungovať, ale na ich fungovanie nijako neprispieva. Tak to ostáva na pleciach dobrovoľníkov,“ vysvetľuje Lenka s tým, že v útulku každého, kto sa chce dobrovoľníkom stať, radi privítajú. Okrem pomoci pri zvieratkách, aj pri mužských prácach, akými sú rôzne opravy, zváranie, prerábanie a podobne.
Veľkou pomocou pre útulok je aj finančná pomoc, nakoľko len na veterinárne úkony a záchranu životov ide ročne niekoľko tisíc eur. Aktuálne je tiež možnosť darovať 2 % z dane. Dôležitá je i materiálna pomoc vo forme granúl minimálne strednej triedy, konzerv, pelechov, diek, podstielok, popruhov, čistiacich potrieb a podobne.
Najväčšou pomocou sú adopcie
Najviac však psíkom a mačičkám pomôžete adopciou, kde z každej jednej úspešnej majú v útulku veľkú radosť. „Rodiny si však vyberáme prísne. Nedáme zviera na reťaz alebo celoročne von,“ prízvukuje Lenka a dodáva, že ich zvieratká od nich do nových rodín odchádzajú kompletne veterinárne ošetrené, čiže očkované, čipované, odblšené, odčervené, aj kastrované.
Pre zvieratká je veľkou pomocou aj dočasná opatera na pár týždňov, či mesiacov, kým sa mu nenájde milujúci domov. „Vieme, že pomoc potrebujú aj ľudia. To počúvame najčastejšie – „pomáhajte radšej ľuďom“. Som za to, že je dôležité pomáhať všade. Niekto pomáha ľuďom, niekto vieratám a tak to má byť. Bolesť a strach prežívame predsa všetci, ale je len na nás ľuďoch, aby sme sa k tomu postavili zodpovedne, aby sme sa naučili pomáhať. Zvieratá si samé nespôsobujú bolesť, ani sa nenarodili preto, aby boli neskôr vyhodené ako kus odpadu. Chcú žiť a byť milované a preto sa k nim treba správať láskavo. Treba vziať zodpovednosť za to, čo sme si k sebe pripútali,“ uzatvára predsedníčka OZ Cesta za domovom.