V okolí Popradu ide o ich posledné zvyšky: Aký je plán zachrániť územie slatinných lúk?
Územie slatinných lúk a rašelinísk bolo medzi Popradom a Svitom omnoho rozľahlejšie, ako je to dnes.
Slatiny neďaleko obce Spišská Teplica pri Poprade chcú zachrániť pomocou kosenia a ďalších opatrení.
Botanička Správy Tatranského národného parku (TANAP) Katarína Žlkovanová upozornila, že ide o posledné zvyšky slatinných lúk, ktoré sa zachovali v okolí Popradu.
Sú súčasťou projektu obnovy rašelinísk v Karpatoch, ktorého cieľom je obnova vybraných ekosystémov a tiež zmierňovanie dosahu klimatickej zmeny.
Európsky význam
„Lokalita pozostáva z troch častí, všetky tri sú vyhlásené za územie európskeho významu a hlavným predmetom ochrany je zachovanie slatín a druhov rastlín a živočíchov na nich viazaných. Máme tu napríklad pimprlíka mokraďového, vzácnu prvosienku pomúčenú, ale aj bublinatku, ktorá je druhom mäsožravej rastliny,“ vymenovala botanička.
Územie slatinných lúk a rašelinísk bolo medzi Popradom a Svitom omnoho rozľahlejšie, ako je to dnes.
Po melioračných zásahoch boli v prevažnej miere zničené, odvodnené a premenené na polia. V súčasnosti zostali zachované už iba fragmenty a správcom tohto vzácneho územia je Správa TANAP-u.
Ďalšie vzácne lúky
„To nám umožňuje realizovať obnovné opatrenia tak, aby to bolo najoptimálnejšie na zachovanie priaznivého stavu biotopov slatinných rašelinísk,“ ozrejmila Žlkovanová s tým, že spišskoteplické slatiny majú cez 25 hektárov. Okrem toho sú pod Tatrami veľmi vzácne aj Belianske lúky a slaniská v katastri obce Hôrka.
V rámci projektu obnovujú na Slovensku 12 vybraných rašelinísk. Inštitút aplikovanej ekológie Daphne so Štátnou ochranou prírody SR chce zrealizovať vegetačný a hydrologický prieskum lokalít a pripravili obnovné plány pre každú z nich.
„Na spišskoteplických slatinách budeme napríklad zasypávať odvodňovací kanál, kosiť slatinné lúky najmä v miestach, ktoré zarastajú trstinou a odstraňovať náletové dreviny, ktoré z lokality odčerpávajú vodu,“ priblížil Ján Šeffer z Daphne.
Zadržiavanie vody
V lokalite odobrali vzorky, z ktorých budú analyzovať obsah uhlíka a zároveň zmerajú hĺbku rašeliny.
„Cieľom je zistiť, koľko uhlíka dokáže rašelinisko viazať a pri akých podmienkach je ich potenciál využitý,“ ozrejmila Magni Kyrkjeeide z Nórskeho inštitútu pre výskum prírody NINA.
Projekt „Ekohydrologická obnova rašelinísk v Karpatoch“ je financovaný z nórskeho grantu a spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu. Šeffer dodal, že celkovo majú na manažmentové opatrenia počas viac ako dvoch rokov vyčlenených asi 950-tisíc eur.
Pod Tatrami sú partnermi projektu aj mesto Spišská Belá a Pro Populo. Cieľom opatrení je rašeliniská obnoviť a zvýšiť ich kapacitu jednak zvýšením hladiny podzemnej vody, ale aj kosením a odstraňovaním náletových drevín.
„Hlavným prínosom rašelinísk je ich zadržiavanie vody v krajine. V dnešných časoch, keď tá voda rýchlo odteká z územia, je práve toto potrebné,“ uzatvára Žlkovanová.
