Vláčik nie je kolotoč
Banky, záložne či lekárne nie sú pridanou hodnotou žiadneho námestia. Nielenže majú v pracovnom týždni ohraničenú otváraciu dobu a počas víkendov zatvorené, ale aj keď majú peniaze, neinvestujú ich a nevracajú námestiu v žiadnej podobe. O tom, že nie sú žiadnou atrakciou v centre, ani nehovoriac.
Mesto Poprad, ktoré by malo byť centrom podhorskej turistiky nielen z pohľadu veľkosti mesta, ale aj k možnostiam infraštruktúry, tento potenciál ani zďaleka nevyužíva a nedokáže s touto alternatívou vo vzťahu k Tatrám zatiaľ pracovať. V samotnom meste cítiť stále nekoncepčnost až absenciu rozvoja mestskej turistiky.
Novinka – turistický vláčik, ktorý sa vzdialene približuje k tejto predstave síce na chvíľu vzbudí záujem Popradčanov, ale ako každá novinka, po niekoľkých dňoch pre obyvateľov zovšednenie. Čo však ponúkne turistom a návštevníkom mesta? Popradské námestie je chudobné na atrakcie, nie je obklopené hradbami, nemá remeselnícke uličky, fontány opradené historkami, bohato zdobené meštianske domy apod. Šošovkovité námestie je obkolesené bankami, lékárňami, čínskymi obchodmi či chaotickou reklamou na obchodoch, prevádzkach a korunu tomu dáva veľkoplošná obrazovka na rohu jedného zo zaujímavejších a dominantnejších stavieb v centre mesta. Tento vláčik teda skor vytvorí pre turistov možnosť prepojenia centrálneho námestia s Aquacity a historickou Spišskou Sobotou. O pokusoch prepojenia mestských časti (Veľkou?) a sídlisk je na pováženie a absolútne nevhodné, pokiaľ vedenie mesta nevníma vláčik ako kolotoč – hlavne, že sa vozíme.
Mesto síce vytvorilo službu, ale otázkou je, či aj adekvátny produkt. Chýba akákoľvek prepojenosť jednotlivých subjektov, či inštitúcii v meste Poprad, ktoré by sa vzájomne podporovali, participovali a boli aktívne zainteresované v tomto „pilotnom“ projekte. Napríklad návštevník Podtatranského múzea po predložení vstupenky v daný deň by mal jednu cestu zadarmo a tak by sa prepojili a propagovali nielen obe múzeá (to vedľa NC po rekonštrukcii), ktoré každé z nich je na inom konci mesta, ale aj oveľa viac návštevníkom „predávala“ i história nášho mesta, regiónu. Projektov na „zosieťovanie“ a pridaní bonusu na atraktivite nielen využitia vláčika by sa našlo určite hneď niekoľko – vrátane Tatranskej galérie apod. Celému projektu, by to dávalo zmysel, keďže mesto Poprad nie je Rím. O atraktivite vzhľadu – brandu zapožičaného vláčika nemusíme ani polemizovať, prečo a aké reklamy sa na ňom prezentujú a prečo vláčik nie je vzhľadom atraktívneší, zaujímavejší, ale je vlastne iba akýsi ďalší nosič pojazdnej reklamy. Nič menej aj uváha, že zakúpený vláčik by mal v budúcnosti byť vo farbách mesta iba naznačuje, že nápaditosť i kreativita mestu Poprad chýba ako soľ a turistický vláčik bude túto letnú sezónu v Poprade zatiaľ krúžiť, ale nevedno, čo chce komu ukázať – trúbením však dáva na známosť, že takáto „vymoženosť“ dorazila aj pod naše Tatry.
Autor: Ivan Royal
Text je súčasťou rubriky Od Vás a nie je redakčným obsahom.