Zážitok na celý život: O pozorovanie medveďov vo voľnej tatranskej prírode majú záujem najmä turisti zo západnej Európy
Asi nikto z nás by sa nechcel len tak ocitnúť zoči-voči medveďovi. Turisti, najmä tí zo západu Európy, ich však chodia do voľnej prírody s obľubou pozorovať.
O pozorovanie medveďov vo voľnej prírode majú záujem predovšetkým turisti zo západnej Európy. Potvrdil to Erik Ševčík, ktorý má turistickú agentúru a návštevníkov zo všetkých kútov sveta sprevádza po regióne. Jednou z jeho služieb je aj pozorovanie medveďa hnedého v dolinách Západných Tatier.
„Za medveďmi chodím viac ako päť rokov, vždy v sezóne od 15. júna do 31. októbra, a tento rok je o to veľký záujem, takže som v dolinách aj trikrát za týždeň,“ priblížil Ševčík. Mal klientov už aj z Austrálie, USA, či dokonca Indie a Dubaja. Najväčší záujem však majú návštevníci z krajín ako Holandsko, Belgicko, severné Francúzsko, Dánsko a podobne, kde môžu medveďa vidieť len v zoo. „Slovákov je menej, tí to zatiaľ väčšinou nevyhľadávajú,“ doplnil Ševčík, ktorý zaviedol do dolín už stovky ľudí.
Klientov berie zvyčajne do Kôprovej, Tichej, Kamenistej a Bystrej doliny v Západných Tatrách. Vyrážajú skoro ráno, keď ešte nie je tak teplo a je väčšia šanca zbadať nejaké jedince. Má už vytypované lokality, odkiaľ môžu medvede nerušene pozorovať, väčšinou je to v okolí ich brlohov. „Je to naozaj krásny zážitok, vidieť ich vo svojom prirodzenom prostredí, byť s nimi v jednej doline, kde tých turistov nedelí od šelmy žiaden plot. Často vídame, ako sa hrajú, šantia, škrabú sa za ušami,“ priblížil Ševčík.
Podľa neho počet medveďov v najväčšom slovenskom národnom parku za posledných desať rokov narástol. „Bežne vidím mamu s dvoma, troma malými a mláďatá vyzerajú veľmi zdravo. Je tam menej ľudí, majú tam pokoj, takže sa prirodzene rozmnožujú,“ skonštatoval. Ubezpečil však, že sa nie je čoho obávať, pretože medvede prítomnosť ľudí nevyhľadávajú a skôr sa ich stránia. Sám zažil situácie v USA, keď sa tieto šelmy pohybovali po zjazdovkách a v blízkosti ľudí, miestni ich však brali ako súčasť bežného života.
„Keď ideme do doliny, stále sme hluční, debatujeme, keď sme pri potoku zatlieskame, aby ten maco vedel o nás, a on sa vždy otočí a odíde,“ zdôraznil Ševčík. Vždy sa s klientmi pohybuje po turistickom chodníku, nikdy nie mimo neho, a vždy ich upozorňuje na to, aby sa rozhliadli okolo seba, zastavili sa na chvíľu a určite tak niečo zbadajú. Medvede pozorujú zvyčajne zo vzdialenosti 200 metrov.
„Minulý týždeň sa nám však stalo, že sme boli na jednom mieste a medvedica s dvoma mladými akurát vyšla z kosodreviny, čo bolo fantastické. Dobré bolo, že vietor šiel od nás, takže nás nezavetrila a boli sme nad kosodrevinou, takže nám trčali len hlavy. Vtedy bola od nás asi 100 metrov, ale bolo to bezpečné, pretože pred nami bol ešte kus doliny a potok. Tiež sme tam mohli krásne vidieť, že keď sa otočil vietor, tak vystrčila ňufák dohora a zrejme nás zavetrila. Vtedy zavelila mladým a šli sa schovať do kosodreviny,“ priblížil jeden z prípadov tatranský turistický sprievodca. Do dolín chodí zväčša s malými skupinami približne piatich ľudí.