Zvrat 8 rokov od kalamity v Tatrách: Ťažiť sa nebude!
AKTUALIZOVANÉ! Ministerstvo životného prostredia nepovolilo ťažbu dreva v Tichej a Kôprovej doline! Rozhodnutie z 27. júna prišlo po ôsmich rokoch od vetrovej kalamity, ktorá zasiahla doliny vo Vysokých Tatrách.
Náprava aj bez ľudí?[/size][/color]
Ministerstvo podľa ochranárov potvrdilo argumenty vedcov a ochrancov prírody a vo svojom rozhodnutí okrem iného uviedlo, že „prirodzená dynamika lesov je súčasťou cieľov ochrany na území prírodných rezervácií“, a že prípadná ťažba dreva môže spôsobiť „fragmentáciu lesných porastov, otváranie porastových stien a vznik holín.“
[blockquote]Ministerstvo tiež uviedlo, že „na pozemkoch s navrhovanými lesohospodárskymi opatreniami sa nenachádzajú aktívne chrobačiare, teda stromy obsadené podkôrnym hmyzom“. Tento výrok podľa združenia VLK potvrdzuje tvrdenia, že gradácia podkôrnikov sa tu spontánne utlmila aj bez činnosti človeka.[/blockquote] Minister životného prostredia však detailnejšie objasnil dôvody rozhodnutia. //„Sme sa zhodli, že tu už ani nie je čo rúbať, a nedajú sa ani aktívnym manažmentom dosiahnuť nejaké výsledky,“ //konštatoval Peter Žiga. A dodal, že žiadna zásahová činnosť už nezastaví postup lykožrúta.
Lykožrútova kalamita v Kôprovej a Tichej doline spôsobila uschnutie aj 600-ročných stromov, límb a smrekov, ktoré majú z hľadiska biotopu nevyčísliteľnú hodnotu. Podľa riaditeľa Štátnych lesov (TANAPu) Petra Líšku jedna štvrtina lesov v národných prírodných rezerváciách Tichá a Kôprová dolina už bola lykožrútom zničená, čo je trojnásobne viac ako padlo stromov po veternej kalamite z roku 2004.
[blockquote]// „Považujem to za prírodnú i morálnu katastrofu, nakoľko za nami sa nachádza zničený prales Nefcerka v Kôprovej doline, ktorý bol dlhé roky základným výskumným objektom lesníkov a prírodovedcov v celom karpatskom oblúku. To rozhodnutie MŽP SR o neťažení v Tichej a Kôprovej doline beriem už len ako administratívnu záležitosť, boj o záchranu lesov sme prehrali už v roku 2007, keď bola umelo vyvolaná lykožrútova kalamita,“// konštatoval Líška.[/blockquote] Envirorezort ťažbu pôvodne povolil na jar 2010 na základe žiadosti Štátnych lesov (ŠL) TANAP-u. Tie jej potrebu odôvodňovali premnožením lykožrúta. Výnimka však podľa rozkladovej komisie nenadobudla právoplatnosť. V prvostupňovom správnom konaní totiž neboli právoplatným rozhodnutím z konania vylúčené mimovládne environmentálne organizácie, ktoré sa do neho riadne prihlásili. Rezort sa tak musel vyrovnať s rozkladom, ktorý pre výnimku podali ochranári.
Doliny ako symbol sporu[/size][/color]
Obe tatranské doliny sa pred piatimi rokmi stali symbolom sporu medzi ochranármi a lesníkmi o to, ako sa vyrovnať s následkami veternej kalamity a premnožením lykožrúta v najprísnejšie chránených oblastiach.** Kým lesníci aj štátne orgány presadzovali aktívny manažment, environmentalisti trvali na ponechaní na samovývoj. **ŠL TANAPu plánovali vtedy z dolín vyviezť zhruba 25 000 kubických metrov dreva. Proti tomuto zámeru protestovali a priamo na mieste v ťažbe bránili mimovládne organizácie.
O ťažbu kalamitného dreva sa zaujímala aj Európska komisia, ktorá voči SR začala konanie za to, že prikročila k zásahom v oboch dolinách bez posúdenia smernice o biotopoch. Upozornila, že **obe oblasti sú súčasťou európskej siete chránených území Natura 2000 a trvá preto na samoobnove prírody a politike nezasahovania. **Komisia v roku 2009 konanie zastavila, pokračovala však v právnom konaní všeobecnejšieho charakteru, ktorého súčasťou bola aj táto kauza.
Poprad24/webnoviny, tasr