Aj poslanci drali lavice: Ako sa darilo tváram mesta v škole?

[color=#cc0000]­Aký/á ste boli žiak/čka na základnej škole?[/color] Alena Madzinová: Veľmi dobrá, do ZŠ som chodila rada. Jozef Beňo: Myslím že som bol dobrý žiak, občas som dostal nejakú poznámku ale asi so mnou neboli väčšie problémy. Milan Baran: Myslím si, že som bol výborný žiak, hoci učeniu som nevenoval až toľko pozornosti. Išlo to tak nejako samo. Viac som sa venoval športu, hlavne futbalu. Počas vyučovania bol môj najväčší , trochu adrenalínový koníček – čítanie novín pod lavicou. Mária Trembáčová: Obľúbená určite. u spolužiakov aj u učiteľov. Reprezentovala som školu vo viacerých súťažiach, v prednese, v športe a v speve samozrejme, takže v kolektíve obľúbená. Milan Antaš: Bol som dobrý žiak – aspoň na prvom stupni. Potom, ako skoro každý, som mal aj svoje obdobia revolty a odporu voči autoritám. Marián Barilla: Vďaka svojim rodičom, ktorí mi od začiatku predškolskej a školskej dochádzky vštepili správne učebné návyky, som nemal s učením problémy. Úlohy v škole aj doma som zvyčajne vyriešil pomerne rýchlo, čo však malo okrem jednotiek a pochvál aj svoju negatívnu stránku, pretože som mal potom v škole viac času na vystrájanie, za čo som občas doniesol počas prvých troch rokov štúdia aj niekoľko poznámok. Tento jav, typický najmä pre hravé detské obdobie, však s pribúdajúcim vekom rýchlo vymizol. Na druhom stupni základnej školy som išiel svojim stredným tempom na úrovni jednotkára s občasnými dvojkami. V prípade silnej motivácie som sa však vedel vypnúť aj k výborným výsledkom, medzi ktoré môžem zaradiť napríklad víťazstvo v okresnom kole matematickej pytagoriády v 5. ročníku, čo bola pre mňa v tom čase veľká udalosť. Igor Wzoš: Veselý, rýchly, bezstarostný, … tak ako deti. Anna Schlosserová: ZŠ prvý stupeň priemer 1, druhý stupeň priemer 1,5.

[color=#cc0000]Aké ste mali na základnej škole známky?[/color] Alena Madzinová: Jedničky a dvojky. Jozef Beňo: Známky som mal dobré, vždy som bol vyznamenaný, ale nikdy som nemal čisté jednotky, väčšinou som mal dvojku z písania, triednou učiteľkou mi bola pani Verná. Milan Baran: Bol som vždy vyznamenaný. Sem – tam nejaká dvojka – biológia, chémia… Mária Trembáčová: Prvý stupeň samozrejme jednotky, druhý stupeň s vyznamenaním, nuž aj dvojky sa už našli. 7. a 8. ročník veru aj trojka bola, no z predmetov, ktoré dodnes neviem vysvetliť ani deťom. Takže zaslúžené. Milan Antaš: Býval som vyznamenaný, celkom rád som sa učil. Marián Barilla: Počas prvých štyroch ročníkov som mal na všetkých vysvedčeniach samé jednotky. V ďalších ročníkoch sa k nim postupne pridali aj nejaké dvojky, ale až na jediný prípad som vždy prospel s vyznamenaním. Dva krát sa mi stalo, že som pre mňa z dodnes nepochopiteľných príčin dostal na vysvedčení z pestovateľských prác dvojku, čo mi zhodou okolností v kombinácii s dvojkami z iných predmetov pokazilo celkový priemer tak, že som musel na gymnázium robiť prijímacie pohovory. Tie som však úspešne zvládol, takže tie dvojky nemali našťastie pre moju ďalšiu študijnú cestu zásadný vplyv. Igor Wzoš: Využíval som celú hodnotiacu škálu : 1,2,3,4,5. **Anna Schlosserová: **Na ZŠ jednotky, vo vyšších ročníkoch /8. a 9. trieda/ som síce zriedkavo, ale predsa „vyskúšala“ už od jenotky až po trojku, ale vysvedčenie som „udržala“ v priemere 1,5.

[color=#cc0000]Aké predmety ste mali rád/a?[/color] Alena Madzinová: Matematiku, prírodopis a telesnú výchovu (aj kvôli skvelým učiteľom). Jozef Beňo: Najradšej som mal dejepis a vlastivedu alebo občiansku náuku. Milan Baran: Absolútne som miloval – zemepis, dejepis a literatúru. Mária Trembáčová: Mala som rada slovenský jazyk a literatúru, prírodopis, hudobnú výchovu…no len keď sa spievalo. No a ako asi každý žiak telesnú výchovu. Milan Antaš: Viac humanitné. Marián Barilla: Ako väčšina chlapcov v tej dobe, ktorí svoje detstvo prežili vonku s kamarátmi rôznymi športovými hrami, som mal najradšej telesnú výchovu. Medzi moje najobľúbenejšie predmety patrila ďalej matematika, zemepis, prírodopis, občianska náuka a slovenský jazyk. Rád som sa učil aj ruský jazyk, ktorý bol v tej dobe povinný bez inej alternatívy výberu. Igor Wzoš: Matematika, fyzika, telesná výchova, dejepis, dielenské práce (jeden čas ich učil Mikuláš Argalacs, raz sme namiesto práce v dielni počúvali jeho výklad o histórii Popradu, bol to zážitok a dodnes si živo pamätám detaily). Anna Schlosserová: Veľmi rada som mala slovenčinu, sloh, literatúru, čítanie, výtvarnú výchovu, telesnú výchovu, spev, prírodopis a zemepis.

[color=#cc0000]Aké predmety ste neznášali?[/color] Alena Madzinová: Taký predmet nebol, nezaujímal ma dejepis, niektoré hodiny som nemala rada kvôli učiteľovi. Jozef Beňo: Neznášal som hudobnú výchovu a konkrétne spev… Paradoxne som neskôr chodil na základnú umeleckú školu a hral v detskej dychovke. Milan Baran: Nemal som vyložene neobľúbené predmety – len tá biológia a chémia ma veľmi nezaujímala. Mária Trembáčová: No tak to sú tie vyššie ročníky, ako som už spomínala. Tam pribudli chémia, fyzika… no a matematiku som tiež nemusela. Milan Antaš: Nemal som predmety, ktoré by som vyslovene neznášal. Aj keď mám celý život problémy s matematikou, nezanevrel som na ňu. Marián Barilla: Mojim najmenej obľúbeným predmetom bola jednoznačne fyzika. Tomuto predmetu som nikdy nevedel prísť na chuť. Za ňou išla chémia a veľmi som nemusel ani výtvarnú výchovu, ku ktorej som si nevedel nájsť žiadny vzťah. Igor Wzoš: Diktáty všeobecne, dodnes ich nemusím. **Anna Schlosserová: **Neboli sme kamaráti s matematikou, fyzikou a chémiou.

[color=#cc0000]­Robíte prácu, ktorú ste si vysnívali ako dieťa?[/color] Alena Madzinová: Áno, stala som sa učiteľkou matematiky, v súčasnosti pracujem na školskom úrade, aj táto práca ma baví, napĺňa moje predstavy. Jozef Beňo: Asi 10 ročný som chcel byť advokát, zrejme kvôli tomu, že aj môj otec je advokát. Toto povolanie mi ostalo… je to krásne a veľmi zložité poslanie. Milan Baran: Áno. Vždy som chcel byť stavbárom. Vyštudoval som stavebnú fakultu. A záujem o spoločenské vedy ma ťahal aj k politike. Mária Trembáčová: Ani vo sne by ma nenapadlo, že nebudem smetiarom.. No odpad pekne triedim… Chcela som pomáhať ľuďom a to sa mi vlastne splnilo. Pomáhala som stále, len to nebola moja práca. Takže áno. Milan Antaš: Nie je celkom v rozpore s tým, čím som chcel byť. Marián Barilla: Počas základnej školy som chcel byť najskôr hokejistom a v ďalších rokoch rušňovodičom. Tento sen sa mi splnil čiastočne. Stal som sa dopravným inžinierom, keď som na Žilinskej univerzite vyštudoval v odbore Prevádzka a ekonomika železničnej dopravy, ale v praxi som paradoxne napriek svojmu záujmu ani raz v tomto odvetví nepracoval. Zato druhú časť detského sna som si splnil dokonale, keď od roku 2001 až dodnes aktívne pôsobím v rôznych pozíciách v popradskom hokeji, ktorý môžem navyše v ostatných rokoch podporovať aj z pozície poslanca Mestského zastupiteľstva Mesta Poprad. Igor Wzoš: Chcel som byť elektrikár ako otec, o sociológii a manažmente som vtedy netušil. Anna Schlosserová: Áno, robím prácu, ktorá je totožná s mojimi snami z detstva a som veľmi spokojná.

Poprad24 Foto: Peter Handzuš