Aj právo na zdravé životné prostredie treba vymáhať
Deborah Nelson je americká novinárka, držiteľka Pulitzerovej ceny z roku 1997, ktorá na Slovensku minulý týždeň hovorila o tom, ako písať o svete, ktorý sa neustále mení.
Pohľad investigatívnej reportérky nastavuje zrkadlo slovenským médiám i prijímateľom ich „služieb“. V agentúre Reuters sa venuje najmä téme klimatických zmien.
„Máte šťastie, ste na streche Európy, aj keď iné krajiny budú trpieť suchom alebo zmiznú pod hladinou mora, tu sa stále bude dať žiť,“ začala diskusiu novinárka, ktorá v USA odhalila nezákonné šafárenie s verejnými zdrojmi určenými na výstavbu sociálnych bytov i vraždenie civilného obyvateľstva americkými vojakmi počas vojny vo Vietname.
Počas prednášky sále kládla otázky. Napríklad – ako sa globálne otepľovanie prejavuje vo vašej blízkosti? Zamyslela som sa. V Tatrách je čoraz menej snehu a kvalitná lyžovačka na prírodnom prašane čoraz zriedkavejšia. Búrky sú čoraz silnejšie a nevyspytateľnejšie, teplo čoraz neznesiteľnejšie. Pivnice zalieva voda, strechy trhá vietor. Na našich jazerách vidieť čajky, ktoré vytláčajú pôvodné druhy vtákov, pod Tatrami pestujeme kivi a paradajky…
Klimatické zmeny, a s tým súvisiace globálne otepľovanie, sú jednou z najväčších katastrof, ktorým ľudstvo čelí. No táto pohroma sa nám, pod rúškom ekonomických, politických a bulvárnych tém, do životov vkráda nenápadne. Možno preto podľa D. Nelson novinárom trvá dlhšie, kým si ju poriadne všimnú. Je to pre nich o to ťažšie, že ide o príbeh súvisiaci s ochranou životného prostredia a mnoho novinárov nevie ako túto tému hmatateľne uchopiť. Väčšina píše o tom, ako sa ľudstva tieto nebezpečné zmeny dotknú o 100 rokov. No vnímanie verejnosti nezmeníme, ak budeme o globálnom otepľovaní písať len ako o vzdialenej hrozbe. Deborah Nelson sa pozrela sto rokov do minulosti, aby ľuďom ukázala, aký vplyv mali na náš život klimatické zmeny doteraz. A najmä, prostredníctvom série článkov v Reuters, spolu s kolegami svetu ukazuje, čo sa deje tu a dnes. Priamo v predzáhradkách, záhradách a na dvoroch jej susedov. Verí, že ak tieto javy ľudia uvidia a jasne ich identifikujú ako dôsledok klimatických zmien, začnú ich brať vážne.
„Naša práca je dokumentovať problém tak, aby sa čitatelia mohli rozhodnúť, ako ho odstrániť. S takou silou, aby získali pocit, že to sami dokážu.“ Najľahším a zároveň najhorším prístupom médií a žurnalistov je podľa D. Nelson dať rovnaký priestor obom stranám, teda v našom prípade napríklad tým, ktorí neveria, že k zmene klímy dochádza. Povinnosťou novinárov však nie je vytvárať rovnocenný obraz za a proti, keď existujú vedecké dôkazy o tom, že sa tak deje. Povinnosťou novinárov je dodať férový a presný obraz skutočnosti svojmu publiku. Napríklad odporcom klimatických zmien by mal byť v médiách venovaný len malý priestor, pretože hlavnou úlohou novinárov je publikovať vedecké dôkazy. Dobrá žurnalistika sa podľa nej nevyznačuje tým, že dáva rovnaký priestor na vyjadrenie obom stranám. Jej pohľad vychádza z perspektívy investigatívneho novinára. „Mojou prácou nie je informovať, čo povedali iní ľudia, ale overiť, či to, čo hovoria, je presné a pravdivé. V tomto procese je mojou povinnosťou povedať verejnosti, čo som zistila. Povinnosťou novinárov nie je verejnosť zahlcovať rovnováhou názorov, pretože strany nie sú rovnocenné, a keď ich tak budeme prezentovať, hoci také nie sú, nepodávame presné informácie. A našou prvou a najdôležitejšou úlohou je byť presní.“
Ľudská povaha má tendenciu sústrediť sa na „teraz“ a odsúvať úvahy o budúcnosti do – budúcnosti. Rovnako sme rezignovali vyberať si kvalitné informácie a pasívne absorbujeme, čo sa nám ponúka. Aj pri výbere informácií však sme spotrebiteľmi a právo na zdravé životné prostredie je jedným zo základných spotrebiteľských práv. Preto by sme aj od novinárov a médií mali vyžadovať kvalitu. Selektovať, čo nám servírujú, byť tiež tak trochu investigatívni, overiť si, či to, čo publikujú je pravda a čo nám táto informácia vlastne dáva. Ani v obchode nekúpime všetko, čo nám ponúknu. Spravidla nakupujeme len to, čo potrebujeme. Snažme sa teda podobne hospodáriť aj s informáciami, ktoré si pustíme do života. Pretože politické šarvátky, módne trendy a škandály prominentov tu budú vždy. No s vodou, čistým vzduchom a stromami to už také isté nie je.