Al Kanfej Hašalom: Duchovná a ľudová židovská hudba v jednom koncerte

V rámci pietnej spomienky na pamiatku obetí prvého transportu zo Slovenska do koncentračného tábora Auschwitz sa v Poprade konal koncert speváckeho zboru Ebenezer a skupiny Mi Martef.

Peter Handzuš
Ilustračný obrázok k článku Al Kanfej Hašalom: Duchovná a ľudová židovská hudba v jednom koncerte
Foto: Peter Handzuš

Pred koncertom slovenského speváckeho zboru Ebenezer a českej klezmerovej kapely Mi Martef vystúpil na pódiu riaditeľ Múzea židovskej kultúry v Bratislave Pavol Mešťan, ktorý zdôraznil, že nesmieme nechať zaspať naše svedomie, pretože svedomie rado zaspáva. Hrôzy holokaustu sa už nesmú opakovať. Nie na Židoch, ale na nikom, kto žije na tejto planéte.

Projekt Al Kanfej Hašalom / Na krídlach pokoja vznikol v roku 2016, keď celoslovenské vokálne zoskupenie Ebenezer oslavovalo 25. výročie svojho založenia. “Keď som ako poslednú pieseň vybrala do slávnostného repertoáru židovskú pieseň Rad Halaila, tak už pri nácviku som si všimla, že naši ľudia veľmi pozitívne reagujú na židovský kolorit a rovnako sme pozitívnu reakciu zaznamenali aj od ľudí z hľadiska. Vtedy som si povedala, že prečo nie čisto židovský repertoár a čisto židovský koncert. Vtedy som vnímala plzenskú klecmerovú kapelu Mi Martef a tak sme sa dali dokopy. A úžasne to sedí aj tento rok, keď si pripomíname sté vyročie vzniku Československa. My ich dotiahneme na Slovensko, my môžeme vycestovať za nimi do Čiech,” prezradila zbormajsterka Mária Volárová to, ako vznikol tento medzinárodný projekt.

Spevácky zbor Ebenezer pôsobí pri Cirkvi bratskej, ale je to naddenominačné teleso. Sú tam zastúpení ľudia z rôznych cirkví. “Naše piesňe sú väčšinou náboženské a v tomto projekte Al Kanfej Hašalom zastupijeme tú duchovnú hudbu a plzenská klezmerová kapela Mi Martef ľudovú židovskú hudbu, a v záverečnej tretine koncertu spievame vždy spolu,” dodala Mária Volárová.

Pokrstili knihu Anny Ondrušekovej

Počas večera pokrstil riaditeľ Múzea židovskej kultúry v Bratislave Pavol Mešťan spolu s primátorom Popradu Jozefom Švagerkom knihu Anny Ondrušekovej Izreal – malá krajina veľkých darov.

Riaditeľka Tatranskej galéria Anna Ondrušeková roky túžila ísť do Izraela ako bežný turista, no nepodarilo sa jej to. Neskôr ale mala možnosť spolupracovať s izraelskými umelcami. Boli medzi nimi Židia, Arabi, etnikum Drúzovia ale aj kresťania. “Izrael som navštívila na základe priateľstva a kontaktov na týchto izraelských umelcov a samozrejme to neľutujem. Keď sme cestovali do Izraela, tak sme navštívili rôzne pamiatky. Židovské aj kresťanské,” povedala Ana Ondrušeková o tom, ako sa dostala do Izraela.

Kniha Izreal – malá krajina veľkých darov je výberom fotografií, ktoré zobrazujú momentky z ciest po Izraeli, kde Anna Ondrušeková prešla vďaka izraelským umelcom takými zákutiami, kam sa bežný turista nedostane. Okrem fotografií je tam niekoľko krátkych esejí o mestách, ktoré navštívila a kniha je doplnená aj piatimi básničkami, ktoré napísal Pavol Hudák.

“Na fotografiách sú prevažne zábery na historické pamiatky. Ja sa potom zaoberám detailami tých pamiatok, čiže sú tam niektoré aj vyslovene detaily z rôznych kultúrnych pamiatok. Veľmi rada fotím aj ľudí. Zaujali ma ľudia žijúci v Jeruzaleme, pretože tam máte zmes rôznych ľudí, čo sa týka vierovyznania, povolania aj vzhľadu. Pre výtvarné oko to bol nevšedný zážitok fotiť týchto ľudí," prezradila Anna Ondrušeková.

Foto: Peter Handzuš

Židia si pripomínajú vznik štátu Izrael

Počas večera zaznela okrem spomienky na pamiatku obetí prvého transportu zo Slovenska do koncentračného tábora Auschwitz aj pripomienka 70. výročia vzniku štátu Izrael. “Vznikom štátu Izrael prežili vnútorne tí, čo prežili holokaust a koncentračné tábory to, že vlastne už sa nestane, že by ich nemal kto ochrániť. V štáte Izrael videli a vidia dodnes záchrancu ich životov pred akýmkoľvek nebezpečenstvom,” uviedol po koncerte Al Kanfej Hašalom Pavol Mešťan a dodal: “Od roku 2011 si každoročne pripomíname to, že z Popradu odišiel prvý transport slobodných dievčat do koncentračného tábora Auschwitz. Udržiavať túto tradíciu znamená udržiavať zdvihnutý prst, aby si ľudia uvedomili, čo bol schopný urobiť človek človeku. Aby sa nikdy viac takéto hrôzy neopakovali.”

Pietna spomienka na pamiatku obetí prvého transportu zo Slovenska do koncentračného tábora Auschwitz bude pokračovať v nedeľu 25.3.2018 o 15:00 pri pamätnej tabuli obetí holokaustu na popradskej železničnej stanici.

Zdroj: YouTube.com
Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame