Američan Westlund si pôsobenie v Európe užíva

„Mesačnú skúšku z decembra sme predĺžili ešte o ďalšie dva týždne, končí mi práve tento víkend,“ zvestoval hneď na úvod. „S vedením sa priebežne rozprávame a uvidíme ako to napokon dopadne. Ide o viac faktorov, platí totiž stále môj kontrakt z Linzu a aj kluby sa budú musieť nejak dohodnúť.“ Po príchode českého brankára Slipčenka pod Tatry však pre Westlunda miesto v zostave zrejme neostane.

Prvý týždeň nočnou morou

Westlund pricestoval do Popradu z rakúskeho Linzu, u úradujúceho majstra našich západných susedov pôsobil už piatu sezónu. „Na jeseň som v tíme skončil. V Poprade sa razom uvoľnilo miesto po fínskom brankárovi a bolo. Prvý týždeň bol však úplnou katastrofou,“ hovorí o nepresvedčivom úvode. „Na ľade som bol predtým len s juniorkou a zo dňa na deň som zrazu nastupoval na zápasy v slovenskej extralige. Chvíľu mi trvalo, kým som sa dostal do formy. S výkonom gólmana potom stúpla aj forma tímu.“ A veru. Popradčania na prelome rokov zdolali tímy v tabuľke pod nimi i Duklu Trenčín a Westlund pri tom hneď dvakrát vychytal nulu. „Tento ukazovateľ podľa mňa nie je úplne objektívny. Niekedy brankár ani nechytá tak dobre a zapíše si čisté konto, inokedy zas v bráne dominuje a aj tak inkasuje tri-štyri góly,“ hovorí skromne. Američan je však už od svojho príchodu jasnou voľbou trénera Jančušku a pravidelne nastupuje do zápasov z pozície jednotky. „Do Popradu som cestoval s tým, že budem chytať pravidelne. Sebavedomie mi však dodávajú víťazstvá. Atmosféra okolo je vtedy lepšia a morálka v tíme stúpa.“

Radi mu vysvetlia, o čom tréner hovorí

Westlund už na pohľad pôsobí príjemným dojmom, a to na ľade i mimo neho. Vyžaruje z neho typický americký profesionalizmus, najmä mladší hráči sa od neho na tréningoch môžu čo-to priučiť. „Sem-tam zachytím aj pár slovenských slovíčok. Je to podobné ako za čias, keď som chytal v Rusku,“ rozoberá jazykovú bariéru. Podľa vlastných slov ju prekonáva s ľahkosťou. „Chalani v kabíne sú v tomto super a radi mi vysvetlia, o čom tréner práve hovorí,“ usmieva sa Alex. V Poprade žije s manželkou v tichom prostredí na okraji mesta, výbeh na pole za domom si vraj pochvaľuje aj ich pes. „Všetkým sa nám pod Tatrami veľmi páči, aj keď je Poprad o dosť menšie mesto ako Linz. Čo sa týka organizácie, každá ma svoje klady a zápory. Veľa o tej popradskej zatiaľ neviem.“ Pod Tatrami Američan strávil i vianočné sviatky. V nahustenom programe sa za more vrátiť nestihol. „Milujem Vianoce. Ostali sme s rodinou na Slovensku, pridali sa dnes už bývalí spoluhráči Koskinen a Sidor. Slovenské tradície sme však veľmi nedodržali. Akurát sme pozabudli, že na Štedrý deň sú všetky obchody zavreté,“ prezradil.

Do Ameriky už ísť hrať nechce, na rodinku zapôsobil Linz

Alex priznáva, že odchod z rakúskeho Linzu nebol celkom po jeho vôli. „Chcem ešte hrať pár sezón, no priznávam, že v milovanom Linzi som chcel kariéru aj ukončiť. Nemám tak teraz žiadne špeciálne očakávania, no do Ameriky sa chytať určite nevrátim. Sezóna v zámorí je náročnejšia počtom zápasov aj cestovaním a ja už nie som najmladší,“ prehodil. Američan tak pôsobí v Európe s prestávkami už 10 sezón. Pre mnohých zámorských hráčov pritom prechod do Európy vôbec nie je jednoduchý. „Veľa hráčov zo zámoria očakáva, že život bude totožný s tým americkým. Sú však rozdiely v životnom štýle, či bežných zvykoch. Niektoré veci sa môžu zdať čudné, no v skutočnosti sú len iné a takto to v cudzine skrátka chodí. Človeka to môže hnevať, frustrovať, ale aj motivovať. Ja to vnímam ako fantastickú skúsenosť. Nebyť hokejista, nikdy by som nemal príležitosť vidieť toľko zaujímavých miest.“

O výluke v NHL

„Akoby sa dve deti hádali na pieskovisku o bilióny dolárov. Je ťažké pri tom nebyť frustrovaný. Veľké pozitívum je, ak sa do európskych líg vracajú rodáci. Vanek sa vrátil do Grazu, Grabner do Villachu a obe mestá hokejom razom ožili. Pre rakúskych fanúšikov to bolo skvelé, no ostatní hráči počas lockoutu skôr len zaberali miesto ostatným. Som rád, že NHL sa už hrá.“