Deň ústavy po 20 rokoch: Spomienky Popradčanov
Štátnym sviatkom si dnes na Slovensku pripomíname vznik najdôležitejšieho zákona suverénneho nezávislého štátu - Ústavy SR. Prijatá bola vtedajšou Slovenskou národnou radou 1. septembra 1992, zo 134 prítomných poslancov hlasovalo za 114, proti boli 1
Podpis ústavy bol jeden posledný veľký krok k rozdeleniu dvoch spolunažívajúcich národov. Nerozdelila však len Čechov a Slovákov ale aj mnoho súkmeňovcov, ktorých názory na vznik samostatných republík sa rapídne odlišovali.
Dalo by sa to nazvať komplexom menejcennosti, ktorým podľa pána Mariána (67) z Popradu trpela časť „slovače“. „Aj z histórie vieme, že sme si nikdy neboli s Čechmi rovní, niektorí si pripadali ako ich kolónia“, hovorí o argumentoch za osamostatnenie sa.
Najsilnejším oficiálnym dôvodom bola údajne nezhoda v určení názvu spoločného štátu. „By ste neverili slečinka, ako sa dokázali vyše pol roka hádať, či budeme Česko-slovenská alebo Česká a Slovenská republika, či pôjde o federáciu alebo republiku…Bola to viac menej hádka kvôli pomlčke“, vysvetľuje rodený Popradčan.
Na druhej strane tu boli tí, a to bola vraj drvivá väčšina, ktorí sa s bratmi Čechmi rozlúčiť nechceli. „Nikto z nás nechcel, aby sa tak stalo. Preto aj vedúci predstavitelia štátu odmietli vyhlásiť referendum, ktoré si niektorí obyvatelia vyžadovali. Mečiar s Klausom totižto vedeli, že oba národy by boli proti rozdeleniu krajín“, ozrejmuje skutočnosti spred 18 rokov pán Jozef (72), ktorý otvorene sympatizoval v pokračovaní federácie. „Nakoniec to dopadlo tak, ako už všetci vieme, oboch spomínaných politikov ovládli mocenské ambície a každý chcel mať svoj privilegovaný priestor na hranie“.
Na začiatky fungovania dvoch samostatných republík si spomína aj pani Helena (59). Podľa jej slov boli pre niektorých veľmi ťažké. **„Hranica bola dosť obmedzujúca, nejaký čas sme museli používať pasy, ľudia si museli zvoliť občianstvo, zvykať si na kolkovanú a neskôr i novú peňažnú menu, na nový systém byrokracie v meste,… Utrpela dokonca aj štátna kasa, pretože všetok štátny majetok sa prerozdeľoval systémom 2:1 v prospech Česka“. **
Ako však na záver konštatuje, naša krajina sa vypracovala a stala samostatným subjektom. „Voľnosť sa vrátila aj vďaka Schengenu a ľudia si zvykli. Kto vie, ako by to vyzeralo, keby sme zostali spolu v jednom štáte? “, ukončuje pani Helenka.
[blockquote]Slovenská národná rada ju prijala 1. septembra 1992 na piatej schôdzi. Zo 134 prítomných poslancov hlasovalo za 114, proti boli 16 a štyria sa zdržali. Ústavu SR slávnostne podpísali 3. septembra 1992 na Bratislavskom hrade vtedajší predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády Vladimír Mečiar.[/blockquote]
[blockquote]Samostatný štát vznikol po rozdelení česko-slovenskej federácie. Predchádzalo tomu prijatie Deklarácie SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky 17. júla 1992, následne sa predstavitelia vládnucich strán dohodli na rozdelení federácie. Federálne zhromaždenie 25. novembra 1992 schválilo ústavný Zákon o zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky. O polnoci 31. decembra 1992 zanikol spoločný štát Čechov a Slovákov a vznikli dva samostatné štáty – Slovenská republika a Česká republika.[/blockquote]
Poprad24 Foto: Peter Handzuš