Filipíny sú po supertajfúne na dne: Samaritáni z nášho regiónu sa rozhodli vyraziť do spustošených oblastí!
Ničivý supertajfún Haiyan, ktorý zrovnal so zemou východnú časť Filipín, bol najväčším a najničivejším tajfúnom všetkých čias. Zasiahol 4 milióny obyvateľov v 36 provinciách. O život prišlo približne 4 tisíc ľudí, 800 tisíc Filipínčanov stratilo svoje domovy. Pomáhať idú aj slovenskí samaritáni.
Na Filipíny odlieta štvorčlenný zdravotnícky tím
Už pred niekoľkými dňami odišiel do postihnutej oblasti prieskumný tím, ktorého úlohou je identifikovať aktuálne potreby postihnutého obyvateľstva, možnosti nasadenia zdravotníckeho samaritánskeho tímu a tiež nasadenie tímu pre prípravu pitnej vody. Medicínsky tím zložený z lekára a troch záchranárov a záchranárok na Filipíny odlieta 21.novembra a vystrieda tam izraelský zdravotnícky tím. Plánovaný návrat slovenských záchranárov je 1.decembra.
Ich úlohou bude poskytovanie primárnej zdravotnej starostlivosti vo forme stacionárnej alebo mobilnej medicínskej jednotky. Prieskumný tím im tak už teraz zabezpečuje podmienky na to, aby mohli v postihnutej krajine plniť svoje úlohy. Prioritná je totiž samostatnosť všetkých, ktorí prichádzajú pomôcť, nakoľko Filipínčania majú problémy sami so sebou.
„Každé prostredie je špecifické, všetky situácie sú nové a dôležitejšie asi nie je byť pripravený na to, čo tam uvidíme, ale na to, ako čo najbezpečnejšie prežiť ten pobyt, ktorý tam absolvujeme a ako čo najefektívnejšie poskytovať pomoc. Špeciálne sa pripravujeme, aby sme to dokázali zvládnuť. Samozrejme v takýchto prípadoch fungujú aj emócie,“ vysvetľuje Marcel Sedlačko, prezident Asociácie samaritánov Slovenskej republiky a lekár medicínskeho tímu spod Tatier.
Najväčší problém je nedostatok jedla a vody
Situácia na Filipínach je stále kritická, najväčší problém je s nedostatkom jedla, pitnej vody a aktuálne aj s výživou pre deti a starých ľudí, nakoľko transport do postihnutých oblastí nie je možný. A i tí, ktorí majú peniaze, aby si niečo kúpili, nemajú si čo kúpiť.
„Keď spadne dom, tak sa z toho človek nejako pozbiera, pretože za dva-tri mesiace si vie niečo postaviť, ale keď nie je čo jesť, tak to je problém. Ľudia z oblasti, ktorá bola najviac postihnutá utekajú preč, pretože cesty sú zatarasené a preto sa k nim nemôže dostať transport zo základnými potravinami a vodou. Je to veľmi emotívny zážitok hovoriť s ľuďmi, ktorí stratili strechu nad hlavou a nemajú čo do úst,“ dodáva Renáta Penazzi, predsedníčka Asociácie samaritánov Slovenskej republiky a členka prieskumného tímu slovenských a rakúskych samaritánov, ktorá sa na Filipínach momentálne nachádza.
Foto: ASSR
