Migranti sa týkajú aj Slovenska. Rozdelia nás ako nedávne referendum?
Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo 20. jún za Svetový deň utečencov. Dnešný deň je o všetkých, ktorí sa nemôžu vrátiť do svojich domovov a snažia sa vytvoriť si podmienky na život v novej krajine. Tento deň si paradoxne pripomíname v čase, keď sa Slovensko v názoroch na utečencov rozdeľuje.
Jednou z top spravodajských tém v týchto dňoch je príval migrantov do Európy a ich možné umiestňovanie v členských krajinách, Slovensko nevynímajúc. Čím vyššie kvóty migrantov nám Európska komisia bude chcieť prideliť, tým vyššie zárobky to bude znamenať pre prevádzačov, ktorí migrantov do Európy vozia.
Obyčajní ľudia príjmajú informácie o tom, čo sa deje vo svete z médií. To, čo ukážu veľké televízie, je pre väčšinu ľudí pravda. Akú záruku má obyčajný človek, že to, čo vidí a číta, je naozaj pravda? Tak, ako o ukrajinskom konflikte, tak aj o migrantoch je možné informovať rôznymi spôsobmi. „Je úlohou médií podávať korektné informácie. Dôležité sú aj mienkotvorné osobnosti – politici. Ale politici samozrejme mnohé otázky používajú na svoju profiláciu, na vytĺkanie politického kapitálu. A aj táto otázka sa stane v mnohých krajinách bodom politických diskusií, v ktorých budú zaznievať nie veľmi korektné argumenty. O to dôležitejšia je korektnosť mienkotvorných médií, aby túto problematiku neprezentovali povedzme pokryveným spôsobom,“ povedal svoj názor analytik Grigorij Mesežnikov počas festivalu Viva Italia v Poprade.
Veľa ľudí už dnes dokáže zaradiť médiá podľa toho, ako sa k jednotlivým témam postavia. Začína to už pri malých kauzách v regiónoch, a pokračuje v zásadných témach, ktoré rezonujú na Slovensku aj celosvetovo. Dôležité je, aby médiá poskytli priestor názorom všetkých dotknutých strán, ale aj názorom nezainteresovaných odborníkov. Aj keď povedzme si, existujú takí?
Utečenci, ktorí z rôznych dôvodov museli opustiť svoj domov, sa nachádzajú aj v našej krajine. Slovensko im v súlade s medzinárodnými požiadavkami a záväzkami, ktorými je viazané, poskytuje starostlivosť, zázemie a podáva pomocnú ruku v núdzi. Prostredníctvom Migračného úradu MV SR, ktorý za utečencov a azylovú politiku v SR zodpovedá, udelila naša krajina od svojho vzniku do apríla 2015 azyl 650 osobám a doplnkovú ochranu 645 osobám najmä z Afganistanu a Iraku.
Vlnu emigrácie zažilo aj Československo
V Európe žijú milióny prisťahovalcov a práve tí boli po 2. svetovej vojne súčasťou vtedajšieho ekonomického zázraku. Francúzsko, Nemecko aj Veľká Británia vtedy stavili na zapojenie týchto ľudí do ekonomiky.
Podľa Grigorija Mesežnikova sa v súčasnosti snaží do Európy dostať oveľa menší počet ľudí a z úplne iných dôvovdov. „Sú to zúfalé pokusy zachrániť si holé životy. Podľa môjho názoru dnes ide skôr o morálny problém, než ekonomický a sociálny. Z našej strany ide aj o prejav solidarity k našim partnerom v EU, okrem iného aj voči Taliansku, lebo Taliansko je krajinou prvého kontaktu,“ vysvetlil analytik Grigorij Mesežnikov.
Počet migrantov sa v posledních týždňoch tak zvýšil, že europolitici prišli s myšlienkou povinného umiestňovania azylantov v členských krajinách EÚ. Otázka kvót vyvolala kontroverzie hlavne v krajinách, ktoré nie sú touto migračnou vlnou dotknuté. Rôzne názory na to vládnu aj na Slovensku. Krajiny V4 odmietli povinné kvóty, tak ako ich navrhuje Európska komisia. Podľa analytika je ale našou morálnou povinnosťou pomôcť týmto ľuďom, aby sa ich život neskončil vo vodách Stredozemného mora. „Morálny rozmer spočíva aj v tom, že obyvatelia Slovenska majú určité podĺžnosti voči krajinám, ktoré pomáhali ľuďom, ktorí z rôznych príčin emigrovali z Československa a boli prijatí s otvorenou náručou,“ dodal Mesežnikov.
Islamizácia Európy a terorizmus
Veľa Slovákov sa bojí, že utečenci, ktorí v húfoch prichádzajú do Európy a ktorých nám pridelia európski úradníci, našu krajinu začnú meniť na svoj obraz. Zábery na dobre oblečených mladých mužov vstupujúcich na pôdu starého kontinentu im nahráva do karát.
Treba si ale uvedomiť aj to, že ľudia, ktorí sa snažia dostať do Európy, nepochádzajú z najnižších spoločenských vrstiev. Sú to ľudia, ktorí sú finančne zabezpečení a pochádzajú zo strednej vrstvy. Mnohí z nich sú podnikatelia, ktorí utekajú pred vojnou alebo totalitným režimom v rodnej krajine.
Ak tu je nejaká hrozba, tak podľa Mesežnikova nesúvisí s imigráciou stoviek alebo tisícov ľudí. Osoby podozrivé z terorizmu sa podľa neho nebudú dostávať do Európy takouto cestou. „Reálna hrozba terorizmu, ktorá existuje, nepochádza z tejto vlny migrácie, ale z aktivit teroristických organizácií, ktoré tu pôsobia dlhodobo. Nebezpečenstvom je aj Islamský štát, ktorý chce zadusiť západnú demokraciu a ten nebude do Európy prenikať prostredníctvom zúfalých migrantov. Podľa mňa treba oddeliť tieto dve otázky,“ dodal na záver Grigorij Mesežnikov.
