Na území TANAPu sa premnožili medvede

Pre územie Tatranského národného parku (TANAP) je stále typická druhová rozmanitosť zvieracej ríše, tzv. biodiverzita. Tvrdia to predstavitelia Štátnych lesov TANAPu na základe tohtoročného sčítania zveri žijúcej v tejto chránenej lokalite.

Peter Handzuš

„V posledných rokoch nám mierne narastajú stavy jelenej zveri. Zväčšila sa aj populáciu srnčej a diviačej zveri, ako i predátorov, ktorí sú na ňu priamo naviazaní,“ informoval zoológ Štátnych lesov TANAPu Jozef Hybler. Najstabilnejšie sú podľa jeho slov na tomto území počty vlkov, ktoré sú už niekoľko rokov takmer nemenné. „Hoci sa vlci pohybujú na pomerne veľkom území, stopy a pobytové znaky nám potvrdzujú, že sa im v Tatranskom národnom parku darí,“ povedal Hybler.
Zvyšovanie početnosti a dobrý zdravotný stav jelenej, srnčej a diviačej zveri je podľa zoológa podmienený intenzívnou starostlivosťou o lesnú zver nielen cez zimné mesiace, ale počas celého roka. „Ide o tzv. ochranné služby Štátnych lesov TANAPu, ktoré prinášajú značný efekt. Na základe týchto činností tu majú predátori, ako napríklad vlk, rys či medveď, dostatok prirodzenej potravy a zabezpečujú tak druhovú pestrosť a výskyt pôvodných druhov, akú v Európe už len ťažko nájdeme,“ podotkol Hybler.
Napriek spokojnosti s druhovou rozmanitosťou zvieracej ríše v TANAPe zoológ priznáva, že početnosť jedného druhu je vyššia, ako je žiaduce. „V prípade vlka a rysa funguje prirodzená autoregulácia, takže nie je možné, aby sa ich počty v priebehu roka či dvoch znásobili. Problémy sú však s medveďou populáciou, ktorá zasahuje až do intravilánov tatranských a podtatranských osád. V súčasnosti je početnosť medveďov taká vysoká, že územie Tatranského národného parku im je pritesné,“ zhodnotil Hybler.
Pozitívnym javom priaznivo ovplyvňujúcim biodiverzitu TANAPu je podľa tatranských lesníkov návrat sokola sťahovavého na pôvodné hniezdiská, ktorý sa z Tatier vytratil približne pred desiatimi rokmi. „V súčasnosti nie je v Tatrách žiaden zvierací druh, ktorý by mal výrazne zostupnú tendenciu. Mierny pokles sme zaznamenali iba u populácie tetrova hoľniaka a hlucháňa, ako i jariabka,“ priblížil zoológ. Podľa neho tento stav súvisí s tým, že si hlucháne vyhľadávajú na svoje tokaniská staré preriedené porasty, ktorých je vzhľadom na postup lykožrútovej kalamity v území Tatranského národného parku z roka na rok menej.

Zdroj TASR

Odporúčame

Tento článok nie je možné komentovať.