Novodobé betlehemské svetlo sa roznáša od roku 1986
História Betlehemského svetla siaha do 11. storočia, keď sa na výzvu pápeža Urbana II. vydala na križiacku výpravu do Jeruzalema aj skupina mladých rytierov z talianskej Florencie, aby priniesli svojim obyvateľom plamienok ako symbol nádeje.
Ich návratu sa však už nedožil, pretože rytierom trvalo tri roky, kým zo svojej strastiplnej cesty dorazili v roku 1099 tesne pred Vianocami otrhaní späť do Florencie. Plameň, ktorý sa im podarilo preniesť, umiestnili v miestnej katedrále. Odtiaľ si potom svetlo odpaľovali ostatní obyvatelia. V stredoveku to bol prvý a posledný plameň z Kristovho rodiska.
Novodobá história Betlehemského svetla sa začala písať v roku 1986 v susednom Rakúsku. Neboli to však skauti, ktorí ho už roky roznášajú po svete, ale tvorcovia vianočnej televíznej akcie v mestečku Linz, ktorí sa snažili nejako ozvláštniť akcie pomáhajúce postihnutým deťom. Pred Vianocami vyslali lietadlom do Betlehemu telesne postihnutého chlapca, ktorý v Bazilike Narodenia Pána pri jasličkách odpálil z večného svetla plamienok a priniesol ho späť do Linzu. O dva roky neskôr táto akcia prekročila hranice Rakúska a zapálenie Betlehemského svetla odvysielala rakúska televízia cez satelit do celého sveta. Tentoraz plamienok odpálil malý utečenec z Kambodže, ktorý našiel v Rakúsku nový domov.
Na Vianoce 1989 sa tradície ujali miestni skauti, ktorí svetlo rozniesli aj do – vtedy už postkomunistických štátov, teda aj do Československa. Konkrétne ho priniesli k soche sv. Václava v Prahe a na hrob zakladateľa skautingu na území Česka Antonína Benjamína Svojsíka. Na Slovensko sa plamienok vďaka slovenským skautom dostal na Vianoce 1990.
Zdroj: TASR