Rekordérku Purdjakovú priviedla ku kulturistike láska

Zisk titulu majstra sveta zvykne byť métou pre mnohých aktívnych športovcov, len máloktorému sa však tento vrchol podarí dosiahnuť. Pre Purdjakovú sa zlaté medaily zo svetových šampionátov stali už „len“ akýmsi hnacím motorom k ďalšej činnosti, posilňovanie sa stalo jej životným štýlom, jej drogou. Ako sama hovorí, nedokáže si predstaviť život bez cvičenia.** „Tréningy, neustále dodržiavanie správnej životosprávy, nepúšťanie si váhy smerom nahor. Ničnerobenie mi nerobí dobre, musím sa jednoducho hýbať. Nepovažujem to už za niečo nezvyčajné, no keď niekomu rozprávam o mojom režime dňa, nevie pochopiť, že si nedoprajem to a to. Mne to už ale ani nechýba,“** povedala v rozhovore pre TASR.

Tridsaťpäťročná členka vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica, ktorá svoje víťazstvá zbiera v kategóriách do 55, resp. 57 kg, triumfom v srbskom Novom Sade vyrovnala rekordný zápis legendárneho Egypťana El-Shahata Mabrouka. Okrem triumfu vo svojej váhe získala aj titul absolútnej majsterky sveta Medzinárodnej kulturistickej federácie (IFBB), čo je najvyššie možné ocenenie mimo profesionálnej scény. Purdjakovú pritom k tomuto športu nepriviedla ani tak túžba po vypracovanom svalstve, ako predovšetkým láska: „Cvičiť som začala ako 17-ročná. Chcela som sa spoznať s mojim terajším a už aj životným partnerom Ľubošom Čapkom. Bola to jediná možnosť, ako sa k nemu priblížiť. Samozrejme chcela som mať aj peknú postavu, páčili sa mi vyšportované telá, no on bol moja hlavná motivácia. Podarilo sa mi ho získať po dvoch rokoch, takže si to vyžiadalo určitú trpezlivosť, ktorá mi zostala doteraz.“

Úspešná športovkyňa potvrdila, že nebyť jej priateľa, zrejme by sa z nej nikdy nestala kulturistka. „Ja to oddriem, ale potrebovala som niekoho, kto ma podrží v čase diét či neúspechov. Keď sa iní pýtali, že načo to robím a nech s tým radšej skončím, on ma povzbudzoval, aby som vydržala, že výsledky sa dostavia. Každý neúspech, čo mňa trochu zrazil, jeho posunul ďalej. Nie je len mojim psychológom, ale zároveň motivátorom,“ priznala.

K jej najobľúbenejším cvikom patrí tlak na lavičke, pričom za hodnoty, s ktorými si dokáže poradiť, by sa nemusela hanbiť ani väčšina mužskej populácie. „Najradšej posilňujem hrudník, pri tom môžem ležať a nie je to také intenzívne. Raz som dala myslím 90 kg. Maximálka sa samozrejme odvíja od toho, v akej fáze prípravy sa práve nachádzam a koľko vážim. Najťažšie sú pre mňa nohy, predsa len vtedy sa zapája celé telo a je potrebné vydať viac energie,“ vysvetlila s tým, že trénuje v prenajatých neverejných priestoroch. „Ono je to skôr taká väčšia obývačka. Do klasických posilňovní nechodím a nemám ani potrebu predvádzať sa, vôbec nie som ten typ, nie je to môj štýl. Na pódiu je vidieť, že si to užívam, no to sú nacvičené zostavy.“

Tréningové krízy sa Purdjakovej podľa jej vyjadrenia príliš netýkajú, najnáročnejšie obdobie zvykne prežívať v predsúťažnom období. „Tréningovú pauzu som zatiaľ nemala žiadnu, krízové situácie nastávajú tak mesiac pred pretekmi, keď je rapídne znížený prísun sacharidov a zvyšuje sa aeróbna aktivita. Človek vtedy melie z posledného, niekedy od únavy nevládzem ani spať. Toto býva strašne ťažké, no treba odrátavať dni a potom je to už dobré,“ uviedla a na otázku, či sa slovenská kulturistika dočká potomka jej najúspešnejšej zástupkyne, dodala: „Áno. Myslím si, že keď je žena zdravotne v poriadku, vek nie je rozhodujúci, ale aj z tohto dôvodu som si stanovila hranicu aktívnej kariéry na 39 rokov. Dieťa určite plánujeme a vždy hovorím, že to bude dievča. Kulturistkou ale nebude.“

Text+foto: TASR