Svište už v Tatrách pravdepodobne neuvidíte: Symbol veľhôr ide spať
Mnohí z vás vedia, aký je to krásny zážitok vidieť vo Vysokých Tatrách jeden z jeho symbolov. Svište vo vysokohorskom prostredí začínajú pomaly zaspávať.
Ochladenie pripravilo svište na spánok
Októbrové ochladenie a sneh v horách ukončili tohoročnú aktivitu svišťov. Väčšina vchodov do zimných nôr je v tomto období už zamurovaná a svište na povrch vychádzajú len zriedkavo. Podľa slov riaditeľa Správy Tatranského národného parku (TANAP) Pavla Majka sa pomaly pripravujú na zimný spánok, počas ktorého dokážu prežiť len z tukových zásob, ktoré si vytvorili vo vegetačnom období.
„Ich pískanie sa v tatranských dolinách začne opäť ozývať najskôr v polovici apríla. V porovnaní s inými druhmi našich cicavcov majú svište a kamzíky svoj domov v najdrsnejšom prírodnom prostredí Slovenska,“ poznamenal Majko.
V tomto roku početnosť svišťov, zistená podrobným monitoringom, dosiahla spoločne na poľskej aj slovenskej strane národného parku číslo do 1400 jedincov, podobne ako je to u kamzíka. „Pomohli tomu opatrenia Správy TANAP-u, najmä intenzívna strážna služba, inštalácia fotopascí, web kamery, sezónna uzávera, taktiež premiestnenie svišťov zo Západných do Belianskych Tatier,“ vymenoval Majko.
PREČÍTAJTE SI AJ: Ojedinelý nález: V Tatrách našli mŕtveho svišťa, na papuľke mal stopy po krvi
Jedinečný tatranský svišť
Odchyteným jedincom, ktorí boli prenesení na novú lokalitu, boli odobraté vzorky na genetické analýzy za účelom potvrdenia samostatného poddruhu svišťa vrchovského tatranského. Výsledky potvrdili jedinečnosť tatranského svišťa, teda endemitu, ako jediného poddruhu na svete.
Svišť vrchovský, hlodavec zavalitého tela s krátkymi nohami a huňatým chvostom. Dominantným zmyslovým orgánom tohto symbolu Tatier je zrak, dobre vyvinutý má čuch, ale aj ostatné zmyslové orgány. Svište sú dennými zvieratami, žijú v kolóniách, ktoré tvoria rodiny.
Počas sezónneho uzavretia turistických chodníkov, ktoré v TANAP-e trvá od 1. novembra do 15. júna, by malo byť živočíšstvo uchránené pred vyrušovaním človekom a zbytočnou stratou energie. „Dodržiavanie tohto obmedzenia v praxi je tiež akýmsi obrazom nášho vzťahu k prírode, ktorá si v zimnom období určite zaslúži čas na oddych a pokoj,“ uzavrel Majko.