Takto sa menil Kežmarský hrad počas storočí: Jeho stavebné dejiny mapuje nová kniha

Kniha je dielom kolektívu autorov pod vedením historičky Nory Baráthovej, pričom ide o zborník z odbornej konferencie o stavebnom vývoji hradu zo septembra minulého roku. „Vyšla vďaka príspevku z ministerstva kultúry, tie príspevky, ktoré sú v nej, sú naozaj veľmi hodnotné, je to jedna z najlepších publikácií, ktoré múzeum vydalo,“ zhodnotila riaditeľka Kežmarského múzea Erika Cintuľová. Kniha pozostáva z viacerých častí, prvá z nich je o stavebno-historických premenách hradu Kežmarok do začiatku 18. storočia. Archeologička Marta Kučerová sa okrem toho venuje prínosu archeologického výskumu k poznaniu stavebných premien hradu.

V ďalšej časti autorka Bibiana Pomfyová rozoberá mesto Kežmarok v kontexte neskorogotickej architektúry, Zuzana Čovanová Janošíková sa zas venuje renesančnej výzdobe Kežmarského hradu a jej ideovým východiskám. Okrem toho je v publikácii časť venovaná výzdobe kaplnky a sochárstvu v Kežmarku v 17. storočí a na záver sa Maroš Semančík venuje podobám historizmu v stavebných dejinách Kežmarského hradu, teda hradu ako obrazu premien historických predstáv.

Prvá zmienka z roku 1463

„Túto knihu považujem bezpochyby za najlepšiu, ktorá kedy vyšla o Kežmarskom hrade. Nám sa podarilo zistiť, že prvá zmienka s podpisom hradného kapitána Pavla Sepa je z roku 1463. Už v roku 1461 však Matej Korvín napísal spišským županom, aby postavili pod Alpami, teda Tatrami, nejaký hrad. V blízkosti slobodného mesta Kežmarok boli zálohované miesta v Poľsku, a tak Zápoľskovci postavili hrad priamo v meste,“ priblížila vznik hradu Baráthová, ktorá na Kežmarskom hrade pracovala 40 rokov. 

Archeologička Marta Kučerová pri svojom výskume, jednak kaplnky ale aj hradného nádvoria, s kolektívom zistila, že pri rekonštrukcii hradu v 60. až 80. rokoch veľkú časť nádvoria preliali 20-centimetrovou vrstvou betónu. „Bolo veľmi náročné sa vôbec dostať cez tie vrstvy, nejaké archeologické sondy však vznikli a došli sme k záveru, že väčšina vrstiev bola z hradu vyvezená a málo tých pôvodných sa zachovalo,“ objasnila Kučerová.

Podzemné priestory na nádvorí

Na druhej strane sa archeológom podarilo zistiť, že vo vstupnom priestore nádvoria hradu, kde sú základy zaniknutého kostola sv. Alžbety, je ohrada kostola, ktorá bola v minulosti považovaná len za akýsi chodník. Zároveň tým vylúčili, že na hradnom nádvorí bol pozostatok zbúraného domu. Okrem toho vedci potvrdili, že nádvorie bolo od začiatku súčasťou hospodárskeho zázemia hradu a nachádzali sa na ňom aj podzemné priestory. „Tak to bolo až dovtedy, kým Thököly urobil veľkolepú renesančnú prestavbu hradu a pivničné priestory prekryli renesančnou dlažbou,“ doplnila Kučerová. 

V zborníku je zároveň aj nový pôdorys hradu, kde sú spresnené jednotlivé vývojové etapy i datovanie objektov. Okrem toho sa pri tvorbe publikácie podarilo zistiť, že hradná kaplnka nebola prestavaná z nejakej staršej bašty, ale vybudovali ju samostatne. „Je zrejmé, že uzáver kaplnky je novovekým stavebným objektom, keďže jej základy ležia na novovekom parkáne,“ vysvetlila Kučerová. Knižná publikácia, ktorá okrem iného mapuje prestavbu hradu aj po viacerých požiaroch, ktoré ho zasiahli, vyšla v náklade 500 kusov.