Tatranská Polianka naveky spojená s básnickým velikánom

Vo štvrtok (20.10.) podvečer sme spoznali ocenených mladých autorov poézie, ktorí sa zapojili už do 54. ročníka Wolkrovej Polianky. Poézia je nesmrteľná!

Martin Sýkora
Ilustračný obrázok k článku Tatranská Polianka naveky spojená s básnickým velikánom
Foto: Ingrid Janigová

Poznáme víťazov, neprehral nikto

Do tohtoročnej súťaže začínajúcich mladých básnikov poslalo svoje diela dvadsať autorov z celého Slovenska. Mnohí z nich boli ešte len 15 až 16-roční, no aj napriek nízkemu veku nemali strach ísť, ako sa hovorí s kožou na trh. „Páčila sa nám autentickosť, keď autor vie zachytiť svoj pocit a presvedčivo ho preniesť do slov a veršov tak, aby zapôsobil na čitateľov a aby aj oni dokázali zdieľať jeho rozpoloženie. To je naozaj umenie a v tomto ročníku takýchto mladých píšucich ľudí bolo niekoľko. Do užšieho výberu sa dostalo sedem,“ konštatoval Radoslav Matejov, literárny kritik, ktorý bol šéfom poroty už po tretí raz.

Tento rok bola porota štedrá a udelila až 8 ocenení. Čestné uznanie si prevzali Matúš Oparty z Dolného Kubína, Petra Križovenská z Vranova nad Topľou a Barbara Vojtašáková z Rabčíc. Cenu primátora mesta Vysoké Tatry si od-niesla 18-ročná Klaudia Rybovičová z Plavnice. Tretia prémia poroty sa ušla minuloročnému laureátovi Andrejovi Bublákovi z Rabčíc, druhá prémia Magdaléne Martiškovej z Topoľčian a prvú prémiu získala Bianka Zamatóczka zo Senca. Laureátom 54. ročníka Wolkrovej Polianky sa stal Adam Kollár zo Starej Ľubovne, ktorý pri svojom debute získal hneď najvyššie ocenenie. „Básne skúšam tvoriť prakticky od prvého ročníka základnej školy. Skúšal som písať aj prózu, ale predsa len viac som bol vedený k poézii, pretože som od mala chodieval na literárno-dramatický krúžok. Skúšal som aj drámu, ktorú mám rozpísanú, ale ktovie, kedy ju dokončím. Inšpiráciou je pre mňa to, čo aktuálne prežívam. Dostanem impulz, ktorý ma vyprovokuje či už v kladnom slova zmysle alebo zápornom a vtedy píšem,“ prezradil študent Prešovskej univerzity, kde sa venuje učiteľskému smeru slovenský jazyk a literatúra a zároveň anglický jazyk a literatúra.

Foto: Ingrid Janigová

Poézia je v Tatranskej Polianke stále živá

Po roku sa opäť konala pri jazierku v Tatranskej Polianke spomienková slávnosť. Takmer už pred sto rokmi sa po týchto miestach pohyboval Jiří Wolker. Prechádzal sa tu, či sedel na lavičke a tvoril. V tretí októbrový štvrtok k pamätnej tabuli položili kvety Vladimíra Komorovská, predsedníčka Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska (AOSS) a Darina Jatiová, poslankyňa Mestského zastupiteľstva Vysoké Tatry. „Práve tu, pri tomto jazierku sedával Jiří Wolker v nádeji, že zvíťazí nad ničivou chorobou. Tri dni pred smrťou ho pre-viezli zo Sanatória Dr. Guhra v Tatranskej Polianke do rodného Prostějova, kde skonal 3. januára 1924. Napriek svojmu mladému veku zanechal po sebe významné dielo. Jeho meno dodnes privádza spisovateľov, básnikov a mladých začínajúcich autorov práve do Vysokých Tatier. Aj dnes sme si tu pripomenuli dlhoročnú tradíciu, ale zároveň aj skutočnosť, že ani v novom tisícročí sa na Slovensku, a obzvlášť v Tatranskej Polianke, na Jiřího Wolkra nezabúda,“ prihovorila sa prítomným Jatiová.

Nielen besedy, ale aj celé kultlúrno-spoločenské dianie okolo Wolkrovej Po-lianky zabezpečuje oddelenia kultúry a športu mesta Vysoké Tatry. „Síce musím konštatovať, že tento raz sa veľa domácich tohto podujatia nezúčastnilo, ale keďže celý program sa odohrával v Tatranskej Polianke, plne ho využili kúpeľní hostia. Mnohí z nich boli po prvý raz na podujatí venovanému poézii, a tak môže-me povedať, že sme rozsiali ducha poézie po celom Slovensku, čo je zmysluplný počin,“ doplnil na záver Ján Bendík

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame