V okolí Spišskej Belej obnovujú dve najväčšie rašeliniská
Samospráva v Spišskej Belej sa podujala na obnovu dvoch najväčších vyťažených rašelinísk a ochranu vzácnych druhov rastlín v okolí mesta. V spolupráci s DAPHNE – Inštitútom aplikovanej ekológie spustili projekt revitalizácie týchto ekosystémov na Trs
„V katastri nášho mesta sa v minulosti nachádzalo viacero rašelinísk, vznikali tu viac ako 10.000 rokov a ich hĺbka dosahovala takmer tri metre. Rašelina sa ťažila od polovice 19. storočia, najskôr ako zdroj paliva, a potom na výrobu záhradných substrátov. Ťažbu ukončili v 80. rokoch minulého storočia,“ vysvetlil primátor Spišskej Belej Štefan Bieľak. Cieľom projektu, ktorý je vo finálnej fáze, je rašeliniská znovu zavodniť a dosiahnuť obnovu rašeliny na daných územiach. Prostredníctvom systému ohrádzok chcú vytvoriť trvalé zavodnenie týchto území.
„Rašelina, ktorá sa tvorí v rašelinisku, je prirodzene veľkou zásobárňou uhlíka absorbovaného rastlinami z ovzdušia, avšak pri vysušovaní alebo ťažbe rašeliny, naopak, dochádza k uvoľňovaniu oxidu uhličitého späť do atmosféry,“ priblížila Viera Šefferová z DAPHNE. Oxid uhličitý je pritom jedným z najvýznamnejších takzvaných skleníkových plynov, ktoré spôsobujú zmeny klímy. Rašeliniská patria medzi najohrozenejšie a najzraniteľnejšie ekosystémy sveta, pričom rovnaká situácia je aj na Slovensku. Vhodné podmienky na ich vznik sú napr. v kotlinovej krajine pod Vysokými Tatrami, teda v okolí Spišskej Belej. Nachádzajú sa len na trvalo zamokrených miestach bez prístupu vzduchu, kde sa ukladajú odumreté, nerozložené zvyšky rastlín. Svoj domov tu nachádzajú viaceré vzácne a unikátne druhy rastlín a živočíchov.
Jediné zachované väčšie rašelinisko, nepoškodené ťažbou a priamym odvodnením, je Národná prírodná rezervácia Belianske lúky. „Jedným z hlavných cieľov projektu je obnovenie procesu rašelinenia na rašeliniskách, ktoré sú najúčinnejšie suchozemské ekosystémy v ukladaní uhlíka. Obnovou tvorby rašelinenia sa prispeje výraznou mierou aj k ochrane biodiverzity a rašeliniská zohrávajú kľúčovú úlohu pri riadení vodných zdrojov, pretože uskladňujú významný podiel celosvetových sladkovodných zdrojov,“ vysvetlila Šefferová.
Revitalizácia dvoch rašelinísk v okolí Spišskej Belej spočíva v zahradení pôvodných odvodňovacích kanálov pomocou prehrádzok a vo výrube náletových drevín. Výsledkom revitalizácie bude zvýšenie zadržiavacej schopnosti krajiny najmä po prívalových dažďoch alebo pri jarnom topení snehu. „Zaujímavosťou je, že rašelinníky zadržia vodu o 10 – 25 násobku svojej suchej váhy,“ doplnila Šefferová.
Projekt obnovy rašelinísk by mali ukončiť v budúcom roku. Mesto na tento projekt zamestnalo niekoľko ľudí v rámci systému aktivačných prác. Na projekt je vyčlenených 92.000 dolárov.
Text + foto: TASR