Krásy a zaujímavosti okolitých obcí: V Batizovciach uchovávajú folklór i tradície
Obyvatelia Batizoviec majú bohatstvo, ktoré sa ukrýva vo zvykoch i tradíciách. Z generácie na generáciu si odovzdávajú to, čo im zanechali predkovia.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1264, pričom Rímskokatolícky kostol všetkých svätých bol postavený ešte o niekoľko rokov skôr. Neskôr bol prerobený i barokizovaný. Spolu so zrekonštruovaným barokovým kaštieľom, v ktorom sa dnes nachádza Centrum sociálnych služieb Domov pod Tatrami, patrí medzi najznámejšie pamiatky Batizoviec. Kaštieľ postavila rodina Mariássyovcov, ktorá sa zaslúžila o veľký rozmach obce. Súčasný evanjelický kostol bol postavený v klasicistickom slohu.
Stretávajú sa aj súťažia
Obyvatelia podtatranskej obce sa každý rok stretávajú v kúdeľnej izbe. Pripomínajú si tradičný život predkov. „Držíme sa hesla – kto si neváži svoju minulosť, nezaslúži si ani budúcnosť. Formou celovečerného divadelného predstavenia sa aj mladšie generácie zoznamujú so zvykmi, tradíciami a životom našich predkov. Niekedy nebola televízia ani internet, ľudia sa stretávali v takejto izbe a odovzdávali si skúsenosti. Chceme, aby sa tradície uchovávali a mladí vedeli, ako to bolo kedysi,“ vysvetlil starosta obce Batizovce Gabriel Bodnár.
Ďalšou tradíciou je súťaž v zdobení veľkonočných vajíčok. Okrem názvu Krehká krása Batizoviec sa stretnete aj s názvom Gúľaj sa vajíčko. „Súťaž je spojená s výstavou a ukážkami rôznych techník zdobenia veľkonočných vajíčok. Nie každý vie vyškrabávať tradičným batizovským spôsobom, aj preto udržiavame túto tradíciu v období Veľkej noci,“ dodal s tým, že každoročne organizujú aj súťaž vo varení batizovských pirohov, ktoré sa odlišujú tým, že sú posypané slaným tvarohom.
Dotyk s históriou
Zaujímavosťou je Chodenie so Straškom v sprievode tradičných fašiangových masiek. „Ide o tradíciu, ktorá sa viaže na poslednú fašiangovú sobotu. Hlavnými postavami sprievodu sú Brucháč, ktorý má vyše 200-ročný klobúk a Slameniak. Okrem ďalších postáv nechýbajú ani tetky, ktoré plnia košíky vajíčkami, slaninou i klobásou. Následne z týchto vyzbieraných pochúťok uvaria večeru a zabávajú sa do neskorých nočných hodín,“ prezradil starosta obce s tým, že tradícia sa uchováva veľmi dlho.
Spojenie histórie, prírody a umenia predstavuje Gašperov mlyn, ktorý je jedinečný vďaka rozprávkovej atmosfére. Stojí na mieste pôvodného mlyna, bez ktorého sa v minulosti nezaobišla žiadna obec. „Batizovský mlyn mal v minulosti veľký význam. Dnes sa tam nachádza reštauračné zariadenie, v ktorom pripravujú špeciality. Na tomto mieste sa akoby zastaví čas,“ skonštatoval.
Žijú folklórom
Mladší či starší, k folklóru majú obyvatelia blízko. „Žijeme stále folklórom, ktorý je nielen ikonou, ale i tradíciou. Udržiaval sa tu dlhé roky, potom nastal útlm. Pred pár rokmi však opäť ožil, pretože Ľubomír Šoltís s manželkou obnovili činnosť Folklórnej skupiny Batizovce, ktorá má okolo päťdesiat členov,“ uviedol Bodnár.
Batizovčania sa držia aj ďalšieho hesla, a to verní rodu, verní kroju. „Kroj má v dnešnej dobe nevyčísliteľnú hodnotu. Náš kroj je pestrý, má živé farby. Úsmevnou formou sa traduje, že číslo domu je tam vyšité preto, aby opitý chlap vedel trafiť z krčmy domov,“ doplnil.
Chovajú pštrosy i plánujú
V poľnohospodárskom družstve začali pred niekoľkými rokmi s chovom pštrosov. Chovajú ich predovšetkým na mäso. „Hoci nejde o ich hlavnú činnosť, je to zaujímavé. Dá sa povedať, že pod Tatrami možno aj výnimočné. Nejde však o atrakciu,“ objasnil.
Batizovce sú známe aj Štrkopieskami, ktoré sú lákadlom najmä v letných mesiacoch. „V súčasnosti sa ťažba štrkov utlmila. Ide však o banský priestor, kde je kúpanie zakázané. Štrkopiesky sa využívajú najmä na rekreačný rybolov. Aj keď tieto plochy nepatria výsostne obci, chceli by sme ich v budúcnosti využívať na športové aktivity. Starostovia aj primátori okolitých obcí sú tejto myšlienke naklonení. Uvidíme, ako sa situácia vykryštalizuje,“ poznamenal.
Zvyky a tradície majú pre miestnych obyvateľov veľkú hodnotu. „Našou prioritou je tradície uchovať a niekde zakotviť. V najbližších rokoch by sme chceli zriadiť batizovskú izbu, v ktorej by boli vystavené napríklad kroje či krosná. Hasiči majú taktiež dlhoročnú históriu. Keďže už evanjelická škola neslúži na výučbu, chceli by sme zriadiť historickú izbu v jednej miestnosti a v druhej hasičské múzeum. Aj návštevníci by mali možnosť vidieť, ako to u nás fungovalo v minulosti, ale i dnes,“ uzavrel Gabriel Bodnár.