Kvapky života, dobra, lásky
Keď nejde o život, ide o... Určite poznáte to otrepané kvázi vtipné porekadlo. Ale sú situácie, keď o ten život naozaj ide. Keď visí na vlásku. A keď ho môže zachrániť... pár kvapiek. Avšak nie hocijakých. Nenahraditeľných. Nevyrobiteľných. Nezištne darovaných úplne neznámym človekom.
Práve s takýmto odkazom sa v Gymnáziu na Kukučínovej ulici v Poprade uskutočnila v poradí už ôsma edícia čoraz populárnejšej akcie Kvapka krvi. Prišli učitelia, žiaci, ktorí majú už oficiálne priznanú dospelosť, ale aj ich rodičia, priatelia, známi. Prišli nakvapkať zo seba trochu dobra, lásky, šťastia. Prišli, pretože tak to cítili. A nikto z nich sa nepýtal: Čo za to?
Prišlo ich takmer šesťdesiat. Najviac v doteraz osemdielnom pokračovaní. Skúsení mnohonásobní darcovia, pre ktorých je to však zakaždým niečo nové. Aj úplní nováčikovia. Tí neskrývali tak trochu strach, obavy, či to zvládnu. Či si splnia svoje nádherné predsavzatie – pomôcť. Len tak… Pretože si chceli vychutnať tie nádherné pocity vyvolávajúce občas potoky sĺz radosti u tých, ktorým naozaj ide o život. Ktorých telá pomaly zabúdajú, aký je to skvelý pocit, keď sa im láska, šťastie, radosť, dobro,… život rozlejú v žilách. Ako málo niekedy stačí…
Každý odchádzal s pocitmi, ktoré nás robia tým, čím vlastne všetci sme.
Ľuďmi!