Na Ľubovnianskom hrade čakajú nápor: Predávať sa tu začne nulová eurobankovka
Eurová bankovka s nulovou hodnotou už vyšla vo viacerých edíciách, tentokrát sa nielen zberatelia môžu tešiť na bankovku s vyobrazením starobylého hradu Ľubovňa.
Predaj nulovej eurobankovky sa začne v piatok 12. apríla od 8. hodiny, pričom jej celkový náklad je 13 tisíc kusov. „Je to bohatá edícia, keďže vidíme, že o tieto zberateľské kúsky je záujem. Dlho sme sa dohadovali na tom, čo bude vyobrazené na tejto bankovke, a nakoniec sú teda dominantou architektúra hradu Ľubovňa a, samozrejme, aj poľské korunovačné klenoty. Práve tým chceme poukázať na tú Európu a jej prepojenie aj v dávnych dobách, konkrétne medzi Rakúsko-Uhorskom, Poľskom či Španielskom,“ ozrejmil riaditeľa Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík. Dodal, že motívov na zobrazenie bolo viac, a nevylúčil, že v budúcnosti vyjde ďalšia takáto eurobankovka s iným vyobrazením dominanty nad Starou Ľubovňou.
Do čísla bankovky 005000 je možné zakúpiť na osobu len tri kusy spolu so spoločnou vstupenkou na hrad a do skanzenu. Bankovky nad číslo 005000 si môžu záujemcovia zakúpiť v počte 20 kusov na osobu, avšak musia si zakúpiť aj vstupenku. Aj v tomto prípade platí pravidlo, že za každé tri kúpené bankovky je potrebné zakúpiť aj vstupenku do hradu a skanzenu. Bankovky sú vydávané zaradom. Na hrade sa začne predaj od čísla 000191. „O sprievodný program sa na hrade postará dobová hudba v podaní skupiny Aldar Medieval. V skanzene budú môcť návštevníci počuť ľudové tóny folklórneho súboru Vrchovina,“ upozornil na to Mikulík. Ubezpečil, že na nápor záujemcov sú pripravení a aj preto pripravili až dve predajné miesta, v skanzene a na hrade.
Nulové eurobankovky sa ako koncept podpory a propagácie turizmu v Európe dostali do povedomia ľudí v roku 2015. Sú vyrobené zo 100 % bavlneného papiera, ktorý sa taktiež používa pri výrobe skutočných eurobankoviek. Aj napriek tomu, že bankovky obsahujú ochranné prvky, ako hologram, vodotlač, mikrotlač či UV ochranné prvky, sú označované ako suvenír a nie sú určené do peňažného obehu.
Hrad v Starej Ľubovni dal postaviť Ondrej III., posledný uhorský kráľ z rodu Arpádovcov, v roku 1292. Do histórie hradu sa zapísali aj ďalšie uhorské či poľské šľachtické rody – Drugethovci, Kmitovci, Lubomirskí, Raiszovci a poslednými majiteľmi boli Zamoyskí. Počas svojej pôsobnosti bol hrad viac ako 350 rokov pod správou poľských starostov. Išlo o tzv. zálohovanú časť Spiša. Ľubovniansky hrad je známy aj vďaka poľským korunovačným klenotom, ktoré boli na hrade ukryté počas švédsko-poľskej vojny. K histórii hradu neodmysliteľne patrí aj rok 1768, keď hradné väzenie spoznal slávny dobrodruh a neskôr kráľ Madagaskaru Móric Beňovský.
foto: ilustračné