Protiplynové masky majú aj viac ako 20 rokov
V mimoriadnych situáciach sa len na ochranné masky a kryty spoliehať nedá.
V prípade, že by na Slovensku došlo k mimoriadnej situácii
s celoštátnym rozsahom, občania sa iba na ochranné masky či úkryty
spoliehať nemôžu. Podľa odborníka by totiž s najväčšou
pravdepodobnosťou na výdaj týchto prostriedkov individuálnej ochrany zo
skladov nebol čas a útočisko v podzemí (ochrannej stavbe) by našlo iba
sedem percent slovenskej populácie. Občania sa teda podľa neho v prípade
vzniku rizikovej situácie budú musieť správať disciplinovane a riadiť sa
pokynmi kompetentných.
Ako pre TASR uviedol riaditeľ Odboru civilnej ochrany obyvateľstva
Ministerstva vnútra (MV) SR Ján Repa, Slovenská republika mala v minulosti
masky zabezpečené pre 120 percent obyvateľstva. „Postupne to klesalo a
teraz môžeme tvrdiť, že ich máme približne pre 100 percent. Sú uložené
asi v 6000 skladoch civilnej ochrany u právnických osôb, v školách či
obciach,“ priblížil. Ich výdaj je podľa jeho slov zabezpečený hlavne pre
prípad, že je dostatok času pred prípadným ohrozením. V opačnom prípade
sa využijú iné spôsoby ochrany s dôrazom na varovanie, informovanie,
evakuáciu a podobne.
„Samozrejme, že ich využiteľnosť nie je vo všetkých prípadoch možná.
Keď človek odíde z miesta svojho trvalého bydliska, nemusí mať
zabezpečenú masku aj na inom mieste, napríklad tam, kde pracuje či
študuje,“ vysvetlil. Tvrdí, že platná legislatíva nezaväzuje štát
k tomu, aby boli tieto prostriedky individuálnej ochrany zabezpečené pre
každého občana. Masky, ktorých väčšina má už v súčasnosti viac ako
20 rokov, pritom označil za dedičstvo spred roku 1989.
Nákup nových ochranným masiek je podľa riaditeľa spomínaného odboru
nereálny. „Jedna súprava ochrannej masky v zložení líčnica, dva
ochranné filtre, textilná brašna stojí asi 300 eur. Výrobcovia deklarujú
ich životnosť maximálne 10 rokov,“ uviedol s tým, že ich obnovovanie by
bolo nikdy nekončiacim cyklom. „Ani bohatšie štáty týmto smerom
nejdú,“ poznamenal. Ďalším problémom je podľa neho aj to, že masky sú
využiteľné napríklad pri pandémiách, ale pred nebezpečnými látkami
používanými v priemysle zväčša nechránia. „Boli totiž vyrábané
s filtrami proti jadrovej vojne, zamoreniu, chemickým bojovým a otravným
látkam,“ vysvetlil s tým, že pre širšiu škálu ochrany by bolo
nevyhnutné súčasné filtre vymeniť za širokospektrálne.
Repa tvrdí, že občania by prostredníctvom obcí mali vedieť o tom, kde sa
sklady civilnej ochrany nachádzajú. Problém by naopak mohol nastať skôr pri
výdaji v mestách, kde ich je viacero. V prípade potreby však ale budú
operatívne upovedomení miestnymi informačnými prostriedkami. Iná situácia
je v okolí ohrozených zón ako napríklad chemických závodov či
štadiónov, kde sú obyvatelia poučení o tom, ako sa v prípade mimoriadnej
situácie zachovať. „Nehovoriac o tom, že tieto podniky majú povinnosť
zabezpečiť špeciálne ochranné prostriedky pre svojich zamestnancov,“
poznamenal riaditeľ s tým, že i ľudia v okolí rizikových podnikov majú
na ochranu nárok.
Rezort vnútra taktiež plánuje zlepšiť osvetu v informovaní občanov
v tomto smere. Naposledy boli do domácností distribuované letáky, ktoré
obsahovali pokyny na to, ako sa zachovať v prípade ohrozenia, asi pred tromi
rokmi. „To, či nevznikne chaos, ale asi nevie zaručiť nikto už z toho
titulu, že ide o mimoriadnu udalosť. Je ale na príslušných orgánoch, aby
tomu dostatkom informácií a ochranných prostriedkov zabránili,“ zdôraznil
Repa. „Veľa pracujeme s mladou generáciou, organizujeme veľmi úspešnú
súťaž mladých záchranárov, na ktorej sa nám zúčastňuje každoročne
vyše 600 škôl v jednotlivých kolách. Aj v tom vidíme spôsob, ako
zlepšiť informovanosť a osvetu o tom, ako sa správať v núdzovej
situácii,“ dodal.
Podľa riaditeľa sa v súčasnosti neuvažuje o prerozdelení ochranných
masiek do jednotlivých domácností. Dôvodom je vysoká pravdepodobnosť ich
znehodnotenia pri nesprávnom skladovaní. „Masky v domácnostiach by
situáciu aj tak neriešili. Ak by chcel byť občan naozaj chránený, musel by
ich nosiť aj do práce a vlastne všade, čo je nereálne,“ dodal. Zároveň
pripomenul, že sú využiteľné iba v prípadoch, keď je dané
nebezpečenstvo dlhodobo predpokladané.
V súvislosti s ochrannými krytmi Repa vysvetlil, že na území SR je ich
evidovaných 1698, ktoré sa ďalej rozdeľujú na odolné a plynotesné.
Útočisko by mohli poskytnúť cca 318.000 ľuďom, čo predstavuje
spomínaných sedem percent obyvateľstva. „Ukrytie je len jeden zo spôsobov
kolektívnej ochrany, ďalším je napríklad evakuácia, teda odsun ohrozených
osôb, zvierat, prípadne vecí z určitého územia,“ uviedol. Obyvateľstvo
tak môže byť umiestnené v pozemných stavbách alebo stanoch, ktoré sa
nachádzajú mimo oblasti ohrozenia.
Väčšina úkrytov bola vybudovaná v rokoch 1958 – 1972. Kapacitne
najväčší je na Bajzovej ulici v Bratislave. „Úkryty nám zostali ako
pozostatok studenej vojny a v podstate ich už nebudujeme, nie je to lacná
záležitosť a hľadajú a využívajú sa skôr iné vhodnejšie opatrenia na
ochranu obyvateľstva v prípade potreby,“ vysvetlil riaditeľ.
V súčasnosti na ministerstve vnútra prebieha analýza možností, ako
zlepšiť zabezpečenie ochrany obyvateľstva a minimalizovať tak možné
dôsledky aktuálneho stavu masiek či ochranných stavieb, samozrejme,
s ohľadom na finančné prostriedky. Dôležitým nástrojom naďalej zostáva
komunikácia a osveta obyvateľstva v oblasti civilnej ochrany, ktorej by
rezort vnútra chcel v budúcom roku venovať zvýšenú pozornosť.
Zdroj: TASR