V tomto roku pribudne v Tatrách takmer 740.000 kusov sadeníc nového lesa
V kalamitnom území Tatranského národného parku (TANAPu) vysadia pracovníci Štátnych lesov (ŠL) TANAPu v tomto roku na ploche viac ako 330 hektárov takmer 740.000 sadeníc nového lesa. Súčasťou obnovy drevín bude smrekovec, jedľa, borovica, javor, jara
Podstatne vyšší pri tom bude podiel vysádzaného smreka oproti minulému roku. Dôvodom je podľa námestníka riaditeľa ŠL TANAPu Petra Fabiána nadmorská výška presahujúca 1250 metrov, v ktorej sa obnovované kalamitné plochy nachádzajú. Ide najmä o ochranné obvody Štrbské Pleso, Vyšné Hágy a Smokovce. Lesné porasty v týchto nadmorských výškach podľa Fabiána poškodzuje lykožrútová kalamita.
Najmasívnejšie zalesňovanie čaká časť Tatier v okolí Vyšných Hágov. Vysádzané stromčeky tu pribudnú na ploche takmer 75 hektárov. „Po nástupe lykožrútovej kalamity sme čakali na prirodzené zmladenie smreka, to neprišlo ani po štyroch rokoch, musíme postupovať v rámci harmonogramu obnovy kalamitného územia a plochy umelo zalesniť,“ zdôvodnil Fabián. V tomto území podľa neho pribudne 105.000 kusov sadeníc smreka. Ten budú lesníci dopĺňať aj v lokalite Tatranskej Lomnice. „Pritom smrekom vôbec nezalesňujeme napríklad Javorinu a Podspády, pretože je všetko z prirodzeného zmladenia,“ dodal Fabián.
Na území TANAPu pod správou ŠL TANAPu sa v tomto roku vysadí približne 100.000 kusov jedle, 120.000 kusov borovice a viac ako 130.000 kusov smrekovca, ktorý je v obnovovanom kalamitnom území spevňujúcou drevinou. Sadenice pri tom z veľkej časti dopestujú ŠL TANAPu vo vlastnom Stredisku genofondu drevín na Rakúskych lúkach.
„Nakupovať budeme najmä buk, ktorý budeme vysádzať predovšetkým tam, kde podloženie tvorí vápenec, takže buky, zabezpečujúce biodiverzitu v lesných porastoch v nižších nadmorských výškach, by mali vyrastať v lesoch na Kežmarských Žľaboch, Podspádoch, Javorine, Červenom Kláštore, Oraviciach a na Zverovke,“ spresnil Fabián.
Po veternej kalamite bolo na lesných pozemkoch národného parku v správe ŠL TANAPu obnovených viac ako 3000 hektárov vetrom a lykožrútom poškodeného územia. Z toho takmer 1500 umelou obnovou a 1581 hektárov prirodzeným zmladením. Ihličnany pri tom majú v tomto území celkové zastúpenie 59%, listnáče 41%. Cieľom ŠL TANAPu je podľa Fabiána vytvoriť ekologicky stabilné prírode blízke lesy, to znamená, že budú druhovo, vekovo, priestorovo a plošne pestrejšie ako štruktúra porastov pred kalamitou. Celkovú revitalizáciu kalamitného územia ŠL TANAPu odhadujú na približne 20 rokov.
Zdroj: TASR