Jedinečné dielo objektívom Olivera z Popradu: 365 portrétov, pozrite ale ako! FOTO vnútri
Každý deň jedna fotografia človeka. Takýto cieľ si dal na začiatku roka 2015 popradský fotograf Oliver Ondráš. Počas dvanástich mesiacov fotil každý deň a vytvoril tak zaujímavé dielo. Presvedčte sa o tom sami.
Fotograf spod Tatier Oliver Ondráš vlani vytvoril 365 portrétov rôznych ľudí. Každý deň v roku potom jeden z nich uverejnil na sociálnej sieti. „Rozhodol som sa realizovať tento zámer na základe dobrých ohlasov na projekt, ktorý som mal rok predtým, keď som na facebook vždy dal nejakú zaujímavú fotografiu dňa, pretože dosť veľa fotím. Zároveň som chcel trošku prekonať takú svoju vrodenú lenivosť, aby som šiel fotiť, aj keď nemusím,“ priblížil fotograf Oliver Ondráš.
Na začiatku bolo ťažké získať ľudí
Najväčší problém získavať ľudí na portréty mal na začiatku počas prvých mesiacov, keďže nie všetci z jeho okolia o projekte vedeli a zároveň nemal fixnú predstavu o tom, ako chce tváre ľudí fotiť. Postupom času sa záujemcovia sami ozývali, že by chceli, aby im portrét urobil. „Fotil som rôznych ľudí, väčšinou šlo o okruh mojich známych, kolegov novinárov, muzikantov, najviac som asi fotil známych mojej priateľky, no a potom ľudí, ktorých som poznal a vedel som, že na portrét by sa hodili. V závere som si už vyberal, koho chcem fotiť. Zároveň som fotil veľa bezdomovcov, našiel som tam zaujímavé tváre aj príbehy. Predsa títo ľudia majú ten svoj život vpísaný do tváre, keďže žijú na ulici a sú často závislí od alkoholu, sú to vďačné objekty na fotenie,“ priblížil výber ľudí Ondráš. Často oslovoval aj úplne cudzích ľudí, ktorých stretol pri svojej práci.
Z 365 fotografií, ktoré vznikli v priebehu minulého roka, je 191 žien a 174 mužov. Najmladšou dámou, ktorú odfotil, je 13-ročná Emma, najstaršou 100-ročná pani Mária. Prvý aj posledný portrét patril mužom a najviac lajkov na facebooku, viac ako 700, mal portrét Poseidona – míma Mira Kasprzyka. Súčasťou projektu nie sú len Slováci, ale aj ľudia tmavej pleti, napríklad z Juhoafrickej republiky, i jeden Američan. Najkratšie fotil redaktora Joža Kubániho, asi jednu minútu. Na fotenie Ondráš použil spolu šesť fotoaparátov a tri objektívy.
Odfotil aj 100-ročnú ženu či bezdomovcov
„Nemal som problém ľudí prehovoriť na portrét, keď som im vysvetlil, o čo ide, väčšinou boli ochotní postaviť sa pred objektív. Fotil som zväčša na dennom svetle, nikdy to netrvalo príliš dlho, maximálne päť minút. Nepoužíval som blesk, fotil som na prirodzené svetlo a používal som len odrazovú dosku, žiadna fotka nie je upravovaná. Chcel som, aby sa ľudia na fotkách usmievali, pretože vážnych vecí je dosť,“ zdôraznil Ondráš, ktorý fotí už asi osem rokov. Aj on sám sa pri tvorbe projektu niečo nové naučil, najmä ako s portrétom pracovať, kde fotiť a pod.
Jemu osobne sa najviac páčia portréty 100-ročnej pani Márie, Mira Kasprzyka, ale aj šéfa šermiarskej skupiny Páni Spiša, ktorého odfotil v kostýme, a tiež fotografie niekoľkých bezdomovcov. Všetky sú čiernobiele, keďže sám fotograf má práve tento formát najradšej. „Človeka totiž núti nad fotografiou premýšľať a predstaviť si, ako by vyzerala vo farbách,“ zdôvodnil. Projekt v podstate skončil 31. decembra 2015, fotograf z Popradu však chce ešte z portrétov vytvoriť niečo navyše. „Chcel by som urobiť takú bodku za projektom a niečo zaujímavé z nich poskladať, zatiaľ však nebudem prezrádzať,“ konštatoval Ondráš, ktorý by sa v tomto roku chcel venovať nejakému sociálnemu projektu zameranému taktiež na portréty.
Čítajte tiež:
