Predaj areálu kasární za milión eur: Kríza nepomohla investorovi, ale, paradoxne, samospráve

Zdroj: TASR/Adriána Hudecová , novenabrezie.sk

Areál bývalých kasární, ktorý bol nepeknou schátranou opachou Popradu dlhé roky, by do roku 2028 mal byť novým bydliskom pre tisícky občanov. Na Novom nábreží, ako sa štvrť volá, má súkromný investor vybudovať v prvej etape 27 rodinných domov a dva bytové domy so 42 bytmi.

Nová moderná štvrť

Celkovo by tam do šiestich rokov malo okrem spomínaných rodinných domov stáť aj šesť nových polyfunkčných bytových objektov a štyri bytové domy. Pribudnúť tak má dokopy 430 bytov. V záverečnej etape sa počíta s dominantnou výškovou budovou.

Súkromný investor, popradská spoločnosť PG-GMT, s. r. o., ktorá v súčasnosti pôsobí pod názvom Nové nábrežie, s. r. o., sa v kúpnej zmluve z roku 2019 zaviazal, že mestu Poprad odovzdá majetok v hodnote približne štyri milióny eur. Ide o chodníky, parkoviská a ďalší mobiliár. Zároveň sa zaviazal, že na seba prevezme všetky náklady na búracie práce a odvoz sutín.

Na jeho pleciach je teda kompletné vybudovanie potrebnej občianskej vybavenosti, vrátane detského a športového ihriska, mobiliáru, ciest, chodníkov i parkovísk.

Dopad krízy

Nakoľko ide aktuálne o jeden z najväčších developerských projektov v Poprade a mnohé podobné sa v čase krízy na Slovensku zastavili, zaujímalo nás, v akom štádiu je jeho realizácia.

„Zatiaľ máme za sebou posudzovanie vplyvov na životné prostredie, takzvanú EIA, aj právoplatné územné rozhodnutie. Pred finále je aj stavebné povolenie na infraštruktúru, následne budeme riešiť povolenia na cesty a objekty. Verím, že sa to podarí do konca roka a na jar sa to definitívne rozbehne. Aktuálne máme rezervačné zmluvy uzavreté na 90% bytov a už ľudia začínajú byť trochu nervózni, keďže mnohí chcú čerpať hypotéky a banky z týždňa na týždeň dvíhajú úrokové sadzby,“ uviedol pre poprad.dnes24.sk konateľ spoločnosti Slavomír Gmitter.

Málo či veľa?

Ako už býva zvykom, niekoľko týždňov pred župnými a komunálnymi voľbami protikandidáti vyťahujú na svojich rivalov špinu, staré kauzy, pochybenia, staré výroky či nesplnené sľuby. Pranie špinavej bielizne je v predvolebnom súboji momentálne téma číslo jeden takmer v každom väčšom meste.

Medzi opozičnými poslancami a na internete sa opäť otvorila téma, či predsa len milión eur nebolo pre mesto Poprad málo.

Mnohí poukazujú na fakt, že predaj bol podhodnotený a predajná cena nevychádzala z ceny trhovej, ktorá mohla byť v tom čase oveľa vyššia. Poďme ale po poriadku.

Milióny len za sutiny

V čase, keď si mesto v roku 2013 zaraďovalo do majetku prvú darom získanú časť areálu, dalo si vypracovať znalecký posudok na odhad ceny stavebných prác na asanáciu objektov, vyčistenie územia a jeho prípravu na stavbu.

Suma znaleckého posudku sa vtedy vyšplhala na takmer 4 milióny eur.

„Keď sme si robili znalecký posudok na sanáciu a odvoz len na polovici tohto územia, tak tá suma dosiahla zhruba štyri milióny eur," priblížila pred tromi rokmi vedúca odboru správy majetku na mestskom úrade Iveta Borňáková.

Ak by mesto chcelo predávať areál, resp. pozemky za vtedajšiu trhovú hodnotu, muselo by sa s týmto nákladom popasovať samo a to bez ohľadu na záruku budúceho úspešného predaja.

Povedzme si otvorene, že samosprávy majú čo robiť, aby dnes vyžili. A to ani mesto ani investor v tom čase netušili, že za rohom je covid, ekonomická paralýza, krach mnohých firiem a druhou ranou je súčasná vojna na Ukrajine a ceny energií v závratných výškach.

Mestá dnes nevedia, ako prežijú zimu a za čo budú kúriť a svietiť. Je teda namieste pozrieť sa na to, akého bremena sa mesto zbavilo a ako na krízu doplatil investor.

„Nikto nevedel, že príde covid, ekonomická a energetická kríza, stavebný materiál a práce vystrelili o stovky percent hore. Naše vtedajšie náklady sú úplne inde. Len 1,5 mil. eur stálo búranie, odhadovaný náklad na vyčistenie územia sú 2 až 2,5 mil. eur. Ďalší polmilión je na ekologickú záťaž, čiže celkovo nás len tieto veci budú stáť ďalšie 3 milióny eur, s ktorými sme nepočítali. Už teraz vieme, že sa predraží napríklad vybudovanie celej infraštruktúry,“ priznáva poriadny škrt cez rozpočet Gmitter.

O predaji majetku mesta rozhodujú poslanci

Samotný proces predaja areálu je už passé. Keďže sa táto téma oprášila pred komunálnymi voľbami, je namieste pozrieť sa na to, kto zo súčasných kandidátov pri ich predaji bol. Tu je dôležité zdôrazniť, že mesto Poprad nadobudlo areál na dvakrát a celá genéza siaha až desať rokov dozadu. Mimochodom, primátor sám neschvaľuje odpredaj majetku mesta. Na to sú potrební mestskí poslanci.

Využitím daného územia sa ešte v roku 2015 zaoberalo aj vedenie mesta na čele s vtedajším primátorom Jozefom Švagerkom, keď bola rovnako zriadená komisia na prípravu súťažných podmienok obchodnej verejnej súťaže.

Jej činnosť však bola pozastavená, dôvodom bol nesúlad zamýšľaného využitia územia s vtedajším platným územným plánom, podľa ktorého mohli v danom areáli stáť len vojenské objekty. Po jeho zmene v roku 2017 sa územie zmenilo na zmiešané územie bývania a občianskej vybavenosti.

Mestské zastupiteľstvo Poprad na svojom zasadnutí v roku 2019 schválilo novú komisiu, ktorej predsedom bol Milan Baran a členmi Anton Danko, Štefan Pčola, Ondrej Kavka, Marián Barilla, Peter Dujava, Jozef Košický, Marián Saraka, Iveta Borňáková, Kristína Horáková a Tibor Schmidt.

Kto bol ZA?

Projekt pred troma rokmi pozitívne vnímala väčšina mestských poslancov, ktorí skonštatovali, že vyriešiť toto chátrajúce územie v blízkosti centra mesta bolo veľmi náročné, no zároveň dôležité.

„Som rád, že sme zavŕšili dlhoročný proces riešenia tohto územia. Pevne verím, že v ďalšom období vyrastie v našom meste pekná, nová obytná štvrť," skonštatoval v tom čase poslanec Milan Baran (nezávislý), ktorý bol zároveň predsedom komisie rozhodujúcej o verejno-obchodnej súťaže (VOS).

Za návrh odpredať majetok za ponúknutú cenu a za vopred dohodnutých podmienok bolo 9 z 10 prítomných členov komisie.

Medzi členmi svietia dve mená, ide o súčasných kandidátov na primátora Popradu: Marián Saraka a Peter Dujava.

Oboch sme sa preto opýtali, či s odstupom času vnímajú predaj areálu naozaj za podhodnotený vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti. Dujava do uzávierky neodpovedal.

„Ak niekto kúpi areál bývalých kasární, s desiatkami schátraných budov a rozsiahlymi, rozpadávajúcimi sa asfaltovými plochami, ktoré bude musieť asanovať, je jasné, že mu tým vzniknú značné náklady. Je preto nezodpovedné a dosť amatérske vydeliť si predajnú cenu rozlohou v metroch štvorcových a podsúvať verejnosti výsledok. Skutočná kúpna cena je však niekoľkonásobne vyššia. Ďalším faktom je, že do výberového konania sa mohol prihlásiť každý. Podmienky boli jasné a určite neboli nijako diskriminačné. Napriek tomu sa prihlásil len jediný záujemca. Ten sa zaviazal, že vyrieši aj dosť komplikované dopravné napojenia, ktoré budú patriť mestu Poprad, budú slúžiť všetkým a prispejú k celkovému zlepšeniu dopravy v tejto časti mesta. Verím, že investorovi sa podarí dotiahnuť tento zámer do konca a vznikne tu krásna štvrť, ktorá bude tou pridanou hodnotou. A v tejto dobe to určite nebude ľahké. Som presvedčený o tom, že tento predaj určite nebol podhodnotený,“ odpísal nám Marián Saraka.

Článok pokračuje pod videom: Takto vyzeralo schátrané územie areálu bývalých kasární.

Paradox krízy

Ako sme už spomínali, odpredaj majetku mesta nejde bez mestských poslancov. O vyhlásení verejno-obchodnej súťaže rozhodlo zastupiteľstvo 13. júna 2019.

Za hlasovalo 18 poslancov z 19: Milan Baran, Marián Barilla, Juraj Bondra, Peter Brenišin, Jozef Dubášek, Peter Dujava, Tatiana Husárová, Ondrej Kavka, Jozef Košický, Ján Koštálik, Alena Madzinová, František Majerský, Anna Ondrušeková, Štefan Pčola, Mária Radačovská, Marián Saraka, Anna Schlosserová a Igor Wzoš. Proti bola Helena Mezenská.

Verejno-obchodná súťaž bola vyhlásená po zasadnutí MsZ dňa 13.6.2019 a ukončená 15.11.2019.

Do súťaže sa zapojil iba jediný navrhovateľ a to spoločnosť PG-GMT, s. r. o., ktorý splnil všetky podmienky súťaže a ktorého komisia na svojom zasadnutí dňa 4.12.2019 vyhlásila za víťaza a odporučila uzatvoriť s víťazom súťaže kúpnu zmluvu s predloženými podmienkami a kúpnou cenou 1 000 000,00 eur. Za návrh odpredať majetok za ponúknutú cenu a za vopred dohodnutých podmienok bolo 9 z 10 prítomných členov komisie, 1 sa zdržal.

Nakoľko išlo o celoslovenskú súťaž, mohol sa do nej prihlásiť ktokoľvek z celého Slovenska. To, že sa prihlásila iba jedna jediná firma, dokladuje skutočnosť, že všetci ostatní pravdepodobne vyhodnotili projekt ako nevýhodný a rizikový.

"Viem, že zaznela kritika, či mesto nepredalo pozemky pod cenu. Do súťaže sa mohol prihlásiť ktokoľvek a áno, milión eur znie na papieri pre niekoho podozrivo nízko, no je potrebné si uvedomiť, že my sme kúpili holú lúku. Tá cena, s ktorou sme to aj my kupovali, je už dnes úplne inde. V zmluve sme sa zaviazali, že po vybudovaní stavby odovzdáme mestu Poprad majetok vo výške cca 4 mil. eur, no reálne to bude v oveľa vyššej hodnote,“ uzavrel Gmitter.

Dnes je jasné, že išlo o predaj v hodine dvanástej. Následná kríza paradoxne napomohla mestu Poprad. Keby schátraný areál naďalej bol jej bremenom, v čase vysokej inflácie spojenej s nárastom cien energií by ani tento jediný uchádzač o túto opachu zrejme ani nezavadil.