Pôvodné mená našich dedín vás dostanú: Chetene ešte ako tak, ale Ždiar je víťaz
Niektoré mená, pod ktorými poznáme dedinky okolo Popradu dnes, sa formovali stáročia. Pôvodné krkolomné názvy často nič nehovoria ani samotným obyvateľom. Pozrite, ako sa známe dediny volali kedysi a ako ich názvy vznikli.
Viaceré obce nášho okresu mali kedysi krkolomné názvy. Pramení to hlavne z toho, že názvy obcí boli často maďarské alebo nemecké. Na „zúbok“ pôvodu sme sa niektorým pozreli.
Baňa alebo daň kláštoru
Prvý názov obce Štôla z roku 1314 bol Cella beatea Virginis. Pri svojom vzniku v roku 1330 ale dostala názov Stoly. Vznik jej názvu má dve verzie. Kým prvý môže byť odvodený od banskej činnosti „stollen“ – Štôlňa (baňa), druhý sa môže odvádzať od výrazu „stola“, čo bola daň odvádzaná kláštoru. V roku 1333 dostala obec názov Stahl, o šesť rokov neskôr Stol, v roku 1499 bola premenovaná na Stolnaw a už v roku 1920 sa jej názov podobal tomu dnešnému, keď dostala pomenovanie Štvola. Názov Štôla nesie od roku 1927.
Pôvodný názov obce Hôrka – Landžašovce, sa používal od roku 1918 pravdepodobne do roku 1930.
Názvy obce Batizovce sa menili od roku 1264, až do roku 1808, kedy dostali súčasné pomenovanie. Predtým sa obec nazývala Chetene, od roku 1286 Batizfalva, od 1773 Batis Villa a od roku 1786 Botsdorf.
Majere pre kravy
V knihe o dejinách Štiavnického opátstva na Spiši uvádza prvá zmienka o obci Kravany už v roku 1320. V knihe sa píše, že na hornom konci kláštorného územia boli majere pre ovce a kozy a nižšie pre kravy, z ktorých povstala obec Kravjany. Neskôr, v roku 1398 sa na tomto území osadili sedliaci a už sa spomína názov Cravan. V tom čase sa osada nazývala aj osadou Michala, od Michala syna Hankovho zo Stojan, ktorý držal obec v prenájme.
Obec Spišský Štiavnik mala od svojho vzniku v roku 1294 hneď niekoľko pomenovaní. Najskôr to bol Savnik a Schevnik, v roku 1347 Cheunyk, neskôr Chonyk, potom Schawnyk, Scawnik, v roku 1808 Ssčawnik a v roku 1920 už Štiavnik. Súčasný názov Spišský Štiavnik nesie obec od roku 1948.
Svetlo Zorničky
História obce Gánovce je po prvý raz písomne doložená v roku 1317 ako Villa Ganau. Medzi jej vtedajšími tromi majiteľmi sa spomína aj istý Bazilius, syn Gaana, podľa ktorého dostala obec svoje meno. Názov obce v písomných dokumentoch sa postupne menil, napríklad v roku 1473 bola známa ako Ganfal, neskoršie roku 1521 Ganovecz a až v roku 1808 vzniká terajší názov obce.
Obec Ždiar sa pôvodne volala Zor. Toto pomenovanie dostala osada, v ktorej podľa legendy ľudia z okolitých dedín v lesoch v širokej Doline potoka pod Belianskymi Tatrami pálili drevené uhlie. Jeden z uhliarov si postavil malú chalúpku a jediné okno na drevenici bolo obrátené na tú stranu, z ktorej do izby v noci svietilo svetlo Zorničky. Ľuďom, ktorým učarovalo tatranské prostredie si postavili dreveničky vedľa uhliara a svoju osadu pomenovali Zor, čiže Ždiar.
Štrba ako štrbina medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami
Prevláda názor, že názov obce Hranovnica je odvodený od slova granica – hranica. Pravdepodobne preto, že leží na hranici medzi Spišom a Gemerom, alebo snáď aj Uhorska a Poľska. Jej názov sa dochoval v rôznych podobách, a to v roku 1294 Granich, v roku 1321 Greniz, Grenic, neskôr Grenicz. V roku 1598 je to už Hranowycza, v 1773 Hranowcze a v roku 1786 sa už stretávame s dnešným názvom v podobe Hranownicza.
Obec Hozelec sa v roku 1280 spomína pod názvom Zeek, pričom podľa Slivku tento maďarský názov vyvodzuje existenciu záseku – močaristé územie. Neskôr, v roku 1320 sa obec premenovala na Mediocris Scek, o 55 rokov neskôr na Hegyzeek. Ďalšie názvy obce boli Hozulcz, Hozelecz, Hozulecz, Hozelecz a od roku 1808 to už bol dnešný názov Hozelec. V roku 1920 sa však obec obec mierne premenovala na Hozolec, o sedem rokov neskôr sa však už definitívne stala Hozelcom.
Pôvod názvu obce Štrba dodnes nie je objasnený, jej najstarší názov Czorba však zrejme súvisí s jej polohou, konkrétne štrbinou medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami.
Dedina na štrku
Názov obce Gerlachov by mohol byť odvodený od mena spišskosobotského Gerlacha, vtedajšieho pána v obci, alebo od vodcu kolonizátorov, ktorí sa sem prisťahovali. Spomína sa aj slovo Geröl, čo bol názov pre hrubý štrk blízko potoka Stará voda – Stovoda, v okolí ktorého bola pôvodne obec založená. Názov Gerölsdorf, čiže dedina na štrku, sa pod vplyvom slovenčiny zmenil a vznikol Gearlsdorf, čo po slovensky znamená Gerlachov.
Obec Tatranská Javorina vyrastala v lesoch, ktorých významnú zložku tvoril v minulosti javor. Názov Tatranskej Javoriny bol neskoršie sekundárne prenášaný na ďalšie objekty pozdĺž pretekajúceho potoka – Javorinky, resp. v okruhu priľahlej Javorovej doliny. Popri vlastníckom termíne “javorinský veľkostatok” sa v medzivojnových rokoch používal aj geografický pojem Javorinské Tatry. Maďari prevzali slovenský názov obce Javorina a Poliaci si ho jazykovo prispôsobili na Jaworzynu alebo spresnene na Jaworzynu Spisku. Javor je po nemecky Ahorn, no v spišskom nemeckom nárečí bol Uren, Urel aj Ur. Dialektom ovplyvnený názov obce Urengarten, t.j. javorový sad, nepriamo snáď naznačuje, že sa tu javory aj umele vysádzali.
Môže vás zaujímať:
Keď ich zbadáte, hneď viete, že ste doma: 10 vecí, bez ktorých by Poprad nebol Popradom
Keď sa merať cestu rozhodne oplatí: 5 dedín pri Poprade, do ktorých by ste mali zavítať
Naše okolie skrýva množstvo zaujímavostí: Pikošky z obcí pri Poprade, o ktorých vie málokto
foto: ilustračné